XXIV. Napadli ma myšlienky, čo sa teraz so mnou deje, že som už dlho nič nezakusila od svojej láskyplnej Matky. Myslela som si, či je snáď niečo vo mne, alebo či sa jej na mne nepáči niečo, čo ju odo mňa oddoľuje. A hoci som v sebe stále cítila, že je dosiaľ veľmi láskyplne a mile v mojej duši, bolo to ako od vzdialenej Matky, s ktorou nemám žiadne spojenie a o ktorej nepočujeme žiadne správy. Útechu som nachádzala v myšlienke: moja láskynejhodnejšia Matka je spokojná, že jej milovaný Syn je u mňa. Keby mi jej milostná návšteva bola nevyhnutná, nepochybujem, že by ku mne prišla a zjavila sa mi ako predtým, ako mi sľúbila. To bolo deň pred sviatkom Navštívenia láskyhodnej Matky.
Na sviatok Navštívenia presvätých Panny som v nitre cítila, ako sa vo mne zažíha a plane oheň lásky k nej a zároveň k Bohu, a moje srdce bolo ranené onou najnežnejšou láskou.
Keď som sa pripravovala na sväté prijímanie, vrátila sa mi ona túžba spojiť sa láskou spolu s ňou v Bohu a s Bohom. Bola som, ako sa zdalo, premenená v Boha a zároveň v Máriu veľmi podivuhodným vznešeným a duchovným spôsobom, ktorý nedokážem vysvetliť. Cítila som sa ako ovládnutá Bohom a Máriou a že prijímam v duši od Boha skrze Máriu nadprirodzený život, a tak sa zdalo, že žijem, dýcham a milujem skrze Boha a skrze Máriu. Moja duša, Boh a Mária sú síce traja, ale títo traja sa zdajú byť iba jedno, láskou strávení v jedno a splynuli v jedno.
Keď som už mala prijímať, videla som svoju najdrahšiu, láskyhodnú Matku blízko seba po mojom pravom boku a zároveň jej milovaného Syna Ježiša, môjho jediného milovaného, priamo pred sebou, a zdalo sa mi, že dávam svoje srdce svojej láskyhodnej Matke, aby ho odovzdala môjmu milovanému Ježišovi a prosila ho láskyplne, aby mi bolo dovolené obnoviť snúbeneckú vernosť jeho najmilejšiemu Synu, môjmu milovanému. A to sa aj stalo…
Po prijatí svätého prijímania zmizla ona obrazotvorná prítomnosť či predstava Ježiša a Márii, že som už nevidela ich podobu. A zostala som v akýmsi dôvernom, trpném spojení a požívaniu večného, nekonečného, beztvarého a najvyššieho dobra. Presvätá Matka Božia a moja láskyhodná Matka bola, ako sa zdalo, do tohto spojenia a požívaniu spolu zaujatá tak prejednoduchým, abstraktným a duchovným spôsobom, že mi v duchu nezostal žiadny alebo len nepatrný jej obraz.
Zdalo sa mi; že to Boh pôsobí úplne trpne v duši, nebo zatiaľ čo sa ona chová trpne, a že sa tam neprimiešava nič moje, pretože sa to vykonáva príliš čisto. Pociťujem, že by som v rozume nemohla mať alebo vytvoriť si nejaký telesný obraz alebo podobu láskyhodnej Matky. To, čo mi tu Boh dopriava, aby som požila, deje sa veľmi odťažitou spomienkou, čistým poznaním a rozplývajúcou sa láskou v Bohu a v Márii.
(Preložil P. Metoděj F. Minařík O.Carm.)
