X. Ešte ďalšia vec mi dáva božská dobrota zakúšať, čo sa týka mariánskeho života, a to, že tento život v Márii a pre Máriu, s Máriou a skrze Máriu, je zároveň životom v Bohu, pre Boha, s Bohom a skrze Boha. Môže sa žiť s takou veľkou jednoduchosťou, dôvernosťou a odtažitosťou ducha, ako život v samom božstve, takže v tej dobe veľmi málo idú spolu alebo zostávajú v duchu predstavy o Máriinej osobe. Duch ju vedie chápať ako tak jedno s Bohom a v Bohu, že sotva činí nejaký rozdiel. Pamäť, rozum a vôľa sa tak kľudne, jednoducho, tak dôverne a mile zamestnávajú, že duša môže sotva postihnúť, aké alebo ktoré činnosti tu v duši prebiehajú. Ale matne vie a cíti, že pamäť sa zamestnáva veľmi jednoduchou spomienkou na Boha a Máriu; rozum sa zamestnáva pouhým čistým a jasným poznaním prítomného Boha či jeho nazieraním, ako aj Máriu v Bohu; vôľa sa zamestnáva veľmi kľudným, dôverným, lahodným, nežným a súčasne veľmi duchovným milovaním a láskyplným prilnutím k Bohu a Márii. Hovorím duchovným milovaním, pretože láska tu, zdá sa, prebleskuje a je činná v najvyššej stránke duše, s vylúčením nižšej stránky zmyslových mocností, a tak primeranejšie k tomu, aby dosiahla k dôvernému zjednoteniu s Bohom, vnoření v neho a spojení s ním, a súčasne s Máriou a v Márii.
Keď sa duševné mocnosti tak vznešene a dokonale zamestnávajú vyjadrenou spomienkou, poznávaním a milovaním Boha a Máriu, vzišla z toho tak dôverné a pevné prilnutie celej duše k Bohu a Márii, že zjednotení láskou sa všetci traja, zdá sa, stávajú jedným – totiž Boh, Mária a duša – ako by títo traja splynuli, boli pohltení, vnoření v jedno a boli premenení v jedno.
Toto je vrcholný a najvyšší cieľ, ku ktorému môže duša v mariánskom živote dospieť. Je to jediný plod a hlavný úkon tohto cvičenia a lásky k Márii, v tom zmysle, že ona je prostriedkom a pevnejším putom, ktorým sa duša spája s Bohom. A tak Mária dodáva stravu a pomoc milujúcej duši, aby mohla trvalo a dokonalejšie dosiahnuť k nazíraniu, spojeniu a v Boha pretransformujúcemu životu a vytrvať v ňom.
