III. Najsvätejšie mená Ježiš a Mária sú pre moje ústa sladšie než med, sú tak sladké môjmu podnebiu, že sa častejšie pristihnem, ako si olizujem pery. I to najjednoduchšie uvedomenie, spomienka alebo pozornosť, alebo vnútorné opakovanie týchto naj sladších mien sú ako jemné plamienky, ktoré mi prenikajú do srdca a sladko ho zraňujú láskou k nim.
Tento láskyplný zbožnostní stav sa neoddávam vlastnou činnosťou, ani nie s nejakou mnohotvárnosťou ducha, ale som k tomu pustená a vedená vnútorným duchom, pokojne a jednoducho v hĺbke srdca.
Som poučovaná vnútorným spôsobom, ako mám tieto zbožné prejavy konať stále viac a viac odťahovane v duchu bez akéhokoľvek primiešania zmyslových mohutností, alebo aspoň s nepatrným. Napr. láskyplné obracanie srdca, oslovenie a výlevy lásky k Ježišovi, Márii a Jozefovi sa deje už viac v duchu, omnoho vznešenejšie, odťahovanejšie a povýšenejšie, nie s takou nežnosťou a zmyslovým uspokojením prírody. Toto sa učím stále viac strácať.
Patrím na nich a prežívam ich prítomnosť v duchu, v jednote božskej podstaty, do ktorej sú všetci traja úplne vnoření a s ňou dokonale spojení. Upieram na nich neustále svoj pohľad a to neprekáža bezprostrednému nazíraniu na beztvarú Božiu podstatu. Veď oni sa javia môjmu duchu ako ňou zatieneni, naplnění a dokonale odetí, takže na nich nemôžem nazrieť, ani sa k nim s láskou obrátiť a nespozorovať hneď a bez prekážky najvyššie dobro, takže ani nemôžem stratiť alebo zabudnúť toto najvyššie dobro a byť zbavená božskej podstaty, nazíraniu na ňu a prežívaniu jej. Je to tým, že v nich nevidím a nemilujem nič iné než Boha a to, čo je božské. Tak sa stáva, že ich obrazy alebo predstavy mi, ako sa zdá, neškodia v Bohu a neberú mi jednoduchosť pohľadu. Už poznávam, ako sa blažení v nebi navzájom vidia a milujú v Bohu a spolu milujú Boha a neprekáža to blaženému patreniu na Boha, stálému prijímaniu Boha a láske k nemu.
Objasním tu trochu jasnejšie, ako chápem tento mariánsky život ako dvojitý božský život a o jeden stupeň vyšší než jednoduchý božský život a jednoduché spojenie so samým božstvom. Tento sa dá prirovnať v podstatnej sláve a onen k prípadokovej sláve, ktorú zakúšajú viac alebo menej niektorí blažení spolu s podstatnou slávou, ktorú zakúšajú všetci blažení spoločne.
Niekedy je mi doprianý vnútorný život v Márii, kľud v Márii, zakúšanie Márie, splynutie s Máriou či pohltenie Máriou, spojenie s Máriou. To sa však deje týmto spôsobom: zatiaľ čo duch je obrácený so všetkou jednoduchosťou, nahotou a pokojom k beztvarnej podstate Božej a je ňou zaujatý v dôverném priložení, nazieraním a zakúšaním tejto najjednoduchšej podstaty, moja duša pritom prinesie, nazírá a zakúša Máriu, ako ona je jedno v Bohu a spojená s Bohom, a tak keď zakúšam Boha, zakúšam i Máriu, ako by tu ona bola len jedno s Bohom a nerozlišná od neho, takže zo strany duše sa zdá, že Bůh a Mária sú len jeden, skoro tak, ako je to pri svätom človečenstve Kristovom, ktoré je spojené s božstvom tak, že sa dve prírodnosti spájajú v jednej osobe. Hoci v Márii nie je osobné spojenie s božstvom, ako je v Kristovi, ale iba podstatné a milostné, nekonečne väčšie a dokonalejšie než u kohokoľvek iného, i najvznešenejších tvorov. Toto najdokonalejšie spojenie Márie s Bohom je v tej dobe predkladané od Boha duši tak, že Mária sa jej javí ako jedno v Bohu a s Bohom bez akéhokoľvek prostriedku.
Niekedy sa mi zdá, že Máriu pobozkám, objímem… s podivným splynutím duše s ňou a spolu s Bohom. Mnohdy sa mi zdá, že som vzatá a uzavretá do jej najčistejšieho, najláskyplnejšieho a najvroucnějšího srdca, ako opojená a šialená láskou k nej a súčasne k Bohu, a tak všetko smeruje a plynie k jednému a do jedného a je to tak jeden dvojitý a zároveň jednoduchý božský život. Je to veľmi čistý, vznešený, vysoký a dokonalý spôsob milovania najblahoslavenější Panny, aj keď máloktorým známy zo skúsenosti. Tento mariánsky život v Márii a pre Máriu, a súčasne božský v Bohu a pre Boha, je vlastný iba jej zvláštnym miláčkom, najdrahším benjaminom a dieťaťom, ktoré ona sama k nemu vyvolila.
IV. Mariánsky život, alebo život v Márii, pre Máriu a s Máriou, má svoju dôstojnosť, jedinečnosť, vznešenosť a dokonalosť zo spojenia Márie s Bohom a z hojnosti a zdieľania božských milostí a dokonalostí, ktoré sú jej vliate takmer bez miery, spôsobom prevyšujúcim každé vyjadrenie a každé chápanie ľudského rozumu, takmer nekonečne nad každého tvora. Preto nazírání, objímanie, milovanie jej takto zatienené, odeté, zatienené, osvetlené a spojené s božstvom je tak jedinečné a vznešené, ako nevyčerpateľná priepast všetkých dobrých.
