XIII. Materská láska a prízeň tejto naj sladšej Matky ku mne sú už tak zjavné a zrejmé, že tu už nie je ani najmenšej obavy, pochybností alebo podozrenia nejakého klamu alebo šálenia prirodzenosti. Berie ma pod materské vedenie a riadenie, tak ako učiteľka vedie a riadi ruku nejakej dievčiny, keď ju učí písať. Táto dievčina nehýbe rukou, keď píše, nýbrž učiteľka riadi a vedie ruku a dievčina nechá ruku, aby jej učiteľka hýbala a ju riadila. Takýmto spôsobom som aj ja pod poslušnosťou, vedením a riadením tejto presladkej Matky, stále na ňu upieram oči, aby vo všetkom vedela a plnila, čo je jej najmilšie a čo sa jej najviac páči, a aj ona sa mi láskyplne zjavuje a dáva mi poznať svoju vôľu o tom či onom, čo mám vykonať alebo opomenúť.
Bolo by pre mňa skoro nemožné jednať inak, pretože ju mám stále pred očami alebo pred pohľadom duše, ona ma tak láskyplne, tak matersky privabuje, na mňa sa usmieva, vedie ma, riadi a poučuje na duchovnej ceste a vo cvičení všetkých cností, takže už stále požívam jej prítomnosť, rovnako ako prítomnosť Božiu. Avšak tento pohľad alebo rozumová predstava láskyplnej Matky nezpôsobuje žiadnu hrubosť, mnohosť alebo nejaké poškodenie bezprostrednosti v dúchu, ale deje sa naopak s veľmi pokojnou jednoduchosťou.
