XVI. Som už poučovaná o inom živote v Bohu a láskyplnej Matke, nie nejakým lahodným, skúsenostným, vnímateľným a zmyslovým spôsobom, ako som povedala vyššie, ale je to život, ktorý spočíva v pevnosti viery, v chudobe ducha, celkom silný, statočný a stály v cvičení všetkých dokonalých cností, bez toho, aby potreboval byť neustále podporovaný a udržiavaný príjemným vlévaním zmyslových milostí, nežnej lásky a pod.
Tak akoby mi bolo povedané: priateľka, vystúp vyššie nad zmysel, nad zmyslovú skúsenosť, nad prežívanie a nad všetky predstavy, lebo Boh je nad všetkými predstavami; vznášaj sa nad tým všetkým bez vnímateľného predchádzania milosťami a usiluj sa dosiahnuť podstatný život v Bohu a v láskyhodnej Matke. Teraz sa zdá, že rozumiem a poznávam, že všetko ostatné sú len detské hry, po ktorých by sa duch nechcel ani obzrieť. Veď poučený týmto tak duchovným svetlom o tom, čo je lepšie, tak tým zmúdrel, že umiera, zdá sa, láskou po chudobnom, odhalenom, opustenom a osamelom živote a cíti sa tak veľkorysým, šľachetným, silným a statočným, že by sa rád vzdal všetkej sladkosti a všetkých zmyslových milostí, ako dieťa, ktoré sa radšej nechá odstaviť od prsníkov, aby si zvyklo na tuhšiu stravu. Zostane mu najvyššia ľahostajnosť a dokonalá odovzdanosť všetkému, čo sa páči Milovanému a láskyhodnej Matke, bez akéhokoľvek vyberania a priania a tak sa lepšie uchováva v úplnom pokoji, pokojný a nehybný v Bohu.
