XVIII. Dňa 5. apríla 1669 sa mi opäť dostalo ducha mariánskeho života v Márii a skrze Máriu v Bohu, pre Boha a skrze Boha, ako som inokedy obsiahlo písala Vašej dôstojnosti.
Požívam láskyhodnej Matky a som s ňou spojená veľmi vznešene, čisto, jednoducho, duchovne, odlúčene v duchu, bezprostredne spojená a akoby učinená jedno s beztvarou podstatou Božou. Veď duša, Boh a Mária sú tu iba jedno, pretože má duša je veľmi dôverne a jednoducho pohltená v Bohu a v Márii a ako sa zdá, pôsobí tento duch mariánskeho života v Márii niekedy, a zvlášť pri modlitbe, extáze, lebo tu je v duši väčšia necitnosť, nehybnosť tela, zbavenie zmyslov, zastavenie mohutností atď. Duša je, ako sa zdá, mimo telo a som v nebezpečenstve, že ma to uvedie do rozpakov, zvlášť pri prijímaní svätého prijímania, lebo som len ťažko schopná seba a mám sotva silu či pomyslenie na to, aby som otvorila ústa, hoci to nebýva dlho.
Začína to obyčajne akousi prehnanosťou a plameňmi lásky k Bohu a našej láskyplnej Matke s vnútorným jásaním a plesáním srdca, som akoby premôžená líbeznou, nežnou a zároveň silnou a vroucou láskou, ktorou som akoby duchovne spojená alebo aspoň veľmi obveselená v duchu a v tú dobu sú všetky duševné mohutnosti jak nižšie, tak vyššie vo veľmi dobrom rozpoložení a duchovne napájané.
