XIX. V tomto spôsobe užívania a spojenia duše s Bohom a Máriou mám sotva nejaký obraz alebo predstavu o láskyplnej Matke, aleboť sa to deje veľmi vznešene a cele v duchu, odťažite od všetkého, čo spadá do obraznosti alebo zmyslu. Zostane iba veľmi duchovné vedomie a spomienka na Boha a Máriu ako spojené v jedno, zhodo s týmto pohľadom a onou spomienkou na Máriu, ako je jedno v Bohu a s Bohom, plynie či plane a horí moja láska cele k Bohu a Márii ako k jednému jednoduchému predmetu.
To isté sa deje i v mojom dennom styku s nimi. Keď vrhnem láskyplný pohľad k Bohu s vroucou túžbou, aby som vo všetkom, čo mám konať alebo minúť, splnila Jeho najsvätejšiu vôľu, je s tým spojen podobný pohľad na láskyplnú Matku s podobnou túžbou, aby som sa jej vo všetkom páčila, s preveľkou jednoduchosťou, pokojom a duševnou jasnosťou. Pripáda mi to istým spôsobom ako stáłe zjavenie, akési stáłe užívanie a spojenie s Bohom a Máriou v Bohu, aleboť moja duša je od nich takmer neodlučiteľná, pretože môj rozum, pamäť a vôľa sú ako podstatne k nim priliehavé a majú ich poznanie, pamiatku a lásku takmer otištenú v sebe.
Nedokážem to už slovami ďalej objasniť, ani vyjadriť spôsob, ako sa cítim ovládnutá, oduševnená, oživená a vedená duchom Máriiným, a ani spôsob, ako prijímam v duši Božské pôsobenie od jej ducha a cez jej ducha. To mi musí zostať v peru.
