XXII. Ako sa mi zdá, je mi zjavenie a poučovanie alebo vedenie láskyhodnej Matky a sv. Jozefa už odnímané čo do spôsobu. Už ich tak nevnímam, skôr je to viac duchovne a odtažite. Oni sa mi neodnímajú čo do podstaty, ale ako som presvedčená, požívam ich vznešenejším spôsobom, viac vzdialeným od zmyslov, pretože ma už priviedli k cieľu, pre ktorý sa toto zjavenie dialo. Veď svojim poučovaním a príjemným pôsobením učinili ma, ako sa zdá, schopnou a pripravili ma, či skôr priviedli k bližšej a vznešenejšej spojenej láske s môjmi božským Milovaným a viac zranili moje srdce svätou láskou k nemu. Učinili ma taktiež oveľa dôvernejšou s mojím Milovaným a zdelili mi viac jeho milú povahu, prirodzenosť a ducha, než kedy predtým.
Veď cítim vo vnútri, ba v celej bytosti, tak božskú premenu, že to nedokážem vyjadriť. To je dostatočným dôkazom, že v tom, čo ma potkalo na sviatok sv. Jozefa, nebola žiadna lest alebo klam. Od tej doby je základ (fundus) mojej duše takmer celý naplnený a preniknutý tak vynikajúcimi a dokonalými ctnosťami, hlavne dobrotivosťou, blahosklonnosťou, milou povahou, láskou a milosrdenstvom. Tým sa stáva, že svojim nepriateľom alebo tým, kto mi robí niečo zlého, z celého srdca odpúšťam, mám s nimi sústrasť, preukazujem im láskyplnosť a blahosklonnosť, nevzpomínam na zlá a ukrivdenia, ktorých sa mi dostalo, prosím Boha, aby im ráčil odpustiť, a rovnako v ostatných veciach.
