Sestra Marie od sv. Terezie (1623–1677), karmelitánska terciárka
(dokončenie)
XXVII. Duch lásky k milovanej Matke koná a pôsobí často tak nevinným spôsobom, že človek má vlastnosti, smýšľa a počína si ako dvoj- až trojročné dieťa. Môj duch sa rozlične a spontánne obracia a lne k tejto presladkej Matke takým spôsobom, ako je popísané vo štvrtom traktáte Úvodu. (Ide o odkaz na spis P. Michaela od sv. Augustína, lntroductio in terram Carmeli). Jej materinský klín je mi často útočišťom a miestom pokoja. Tam nájdem veľké uspokojenie, posilu a útěchu, to je osvieženie a obnovenie ducha a prirodzenosti. Duch lásky sa k nej správa veľmi spontánne, nevinne a dôverne, je od nej privábený a pozvaný i k tomu, aby sa naje jej materinských pŕs, tak ako malé a nevinné dieťa. A tak sa k nim prichytím s tak nežnou láskou a lahodným okúšaním, ako by sa to dialo skutočne. Avšak nesmieme si myslieť, že sa to deje naozaj. Duch lásky pôsobí rozlične a s rozličnými úmyslami.
Nech je tomu akokoľvek, od sviatku jej Nanebovzatia je stále vo mne tento duch nežnej lásky k milovanej Matke. Jej presväté meno je často tak sladké v mojich ústach, až by som si rada olízla svoje pery pre tú sladkosť a takmer nenásytne by som opakovala: „Maria, Maria, moja milovaná a milostivá Matka…,“ s rozmanitým vzplanutím lásky, aj keď znášam nejaké trápenie, mučenie a súženie na tele i na duchu. Onen materinský klín je pre mňa osviežením, upokojením a uzdravením všetkých mojich vnútorných i vonkajších neduhov, tísní, zápasov atď. a tam na to všetko zabudnem a odložím to ako bezstarostné dieťa, ktoré nemyslí na nič iné, než aby stále požívalo tento najvyššie milovaný klín a jeho materinské nežnosti.
(Zápisky z 9. septembra 1677, asi dva mesiace pred smrťou sestry Marie)
