Sestra Mária od sv. Terézie, karmelitánska terciárka
(Keď som prevzal starosť o redakciu časopisu Karmel, zostal tento cyklus článkov nedopatrením nedokončený. Teraz, keď ma na to P. Metoděj upozornil, chcel by som sa vám, čitateľom, ospravedlniť a zvyšné dve časti uverejniť. Z dôvodu takej dlhé odmlky a preto, že úvodné slovo k celému cyklu vyšlo už vo vôbec druhom riadnom čísle Karmelu v marci 1992, priliehame znova základné informácie o vzniku týchto riadkov a ich autorke. P. Gorazd, O.Carm.)
Sestra Mária od sv. Terézie (vlastným menom Mária Petyt) žila v rokoch 1623 až 1677 v Nizozemí. Na svojej duchovnej ceste prešla tvrdými skúškami, ale zároveň ju Pán hojne obdaroval aj výnimočnými milosťami. Tak dospela vo svojom vnútornom živote k mimoriadnemu spojeniu s Pannou Máriou. Duchovným vodcom jej bol provinciál flandro-belgickej provincie P. Michael od sv. Augustína, významná osobnosť tourskej reformy Karmelu. Mal mimoriadny dar ako čo do duchovného vedenia, tak čo do schopnosti duchovnú náuku zobecniť, usporiadať a odovzdávať druhým. Ten sestre Márii uložil, aby mu pravidelne písala o svojom duchovnom živote. Tieto jej správy boli neskôr preložené do latinčiny a vydané tlačou. Z nich je zostavený cyklus článkov „Mystické spojenie s Máriou“, uverejňovaný v našom časopise. Z latinčiny ich preložil P. Metoděj Minařík O.Carm.
XXVI. Keď mi je dopriať užívať milostnú prítomnosť Božiu vo svojej duši, zakúšam hneď, a to veľmi často, aj užívanie prítomnosti našej láskyhodnej Matky Márie. Nie že by som mala nejaké telesné obrazy alebo predstavu jej osoby, ako ju vidíme vyjadrenú na maľbách, nie tak, ale iným spôsobom. Je to niečo, čo sa ukazuje a zjavuje v Božej podstate, a to mi prináša najistejšie poznanie a vnímanie jej prítomnosti v Bohu.
Tým som pritahovaná k nežnej láske, k veľkej úctivosti a jednoduchému zretiu na ňu, avšak spôsobom, ako pravím, neviditeľným telesným očiam, ale naozaj viditeľným očiam mysle, veľmi skrytým a neznámym spôsobom. Zjavuje sa mi, že jej prítomnosť prináša do mojej duše akúsi väčšiu velebu a slávu. Zjavuje sa mi, že už začínam okúšať niečo z toho, čo očakávame po tomto živote.
Ale kto mi uverí? Či si niektorí nemyslia, že klamem alebo si vymýšľam niečo nepravdivé, keď pravím, že vidím láskyhodnú Matku jasne v Bohu, vo veľkosti, v nesmiernosti Božej, a že tam s plnou istotou požívam jej prítomnosť, a predsa nemám žiadnu telesnú prítomnosť? Nech je to akokoľvek, vyzerá to ako protiklad. Avšak je to tak, ale to ponechávam na posúdenie Vašej dôstojnosti.
Keď od tej doby pokleknem pred jej obrazom a vyprosujem si od nej požehnanie pre ochranu srdca atď., alebo ju prosím o niečo pre Vašu dôstojnosť alebo pre iných, je pohľad mojej duše akosi účinne vťahovaný do stredu (in fundo seu spiritu), do Všetkého, s niektorým zjavovaním a videním jej láskyhodnej prítomnosti v Bohu, kde počujem ako oslovenie alebo jasné svedectvo vychádzajúce zo stredu ducha (ex fundo seu spiritu): Nuž, kde ma hľadáš? Nie som ďaleko od teba. Hľa, som tu. Tu je mi trapné hľadieť na jej vonkajšie obrazy. Jej podstata, jej krása, jej prítomnosť, ktorú je vidieť vo vnútri ducha (in fundo seu spiritu), upúta v prvej chvíli, v prvom okamihu celú pozornosť duše k sebe bez akéhokoľvek utkvienia na niečom vonkajšom.
