XI. Môj duch je akoby vedený, povzbudzovaný, oživovaný a ovládaný, mám-li v duši a v srdci láskyhodnú Matku, tak ako predtým, akoby Ježišov duch, prebývajúci vo mne, sám skrze mňa konal všetky moje skutky.
Duch Márie vo mne riadi takmer tým istým spôsobom všetky moje pohyby a činnosti, duša žije akýmsi novým, dosiaľ neznámym a nevyzkúšaným spôsobom v Bohu. Mária je môj život, akési oživujúce ovzdušie, v ktorom tak dýcham a žijem v Bohu, vznešenejším a vyšším spôsobom než kedy predtým.
XII. Nadprirodzený život duše v Márii, pre Máriu, s Máriou a skrze Máriu v Bohu vzrastá k väčšej dokonalosti a stálosti. To, čo vnímam, zakúšam a prežívam, sú veci, o ktorých som nikdy predtým nečítala a nepočula.
Mária, moja láskyhodná Matka, je životom mojej duše a tak vlastnou dušou mojej duše. Ona rodí v mojej duši život duše v Bohu neboli božský život tým, že vleje skúsenosť, povzbudenie, posilnenie, a tak môžem s väčšou stálosťou a pevnosťou, čistotou atď. setrvávať v božskom živote v Bohu.
Toto vlievanie oživujúcich milostí je mi udeľované tak bezprostredne z jej láskyplného materského srdca, akoby bola naprostou vládkynou a rozdávačkou všetkých Božích pokladov, aby ozdobila naše duše a tak nás učinila Bohu milými. Boh ju tak poctil a zvelebil, že ju ustanovil ako Matku a Kráľovnú nad všetkými pokladmi svojich milostí, ktoré má naprosto a navždy pod svojou mocou.
(Podľa P. Metoděja Minaříka upravil Dr. V. P.)
