Je mystický život pre všetkých, alebo len pre niektorých?
Boli sme svedkami mnohých sporov spojených s otázkou, či je k mystickému životu povolaný každý a či tento predstavuje riadny (nadvazujúci) stupeň rozvoja asketického alebo cnostného života.
Pretože s ohľadom na asketický život človek hľadel až príliš výlučne na ľudský aspekt a málo domýšľal, že aj v ňom Boh pôsobí svojou milosťou rovnako ako v živote mystickom – ačkoľvek hlbšie ukrytý v tom, čo je ľudské – rozdiel medzi oboma sa bohužiaľ veľmi vystupňoval.
V mystickom živote je Božia pôsobenie bohatšie a už sa toľko neskrýva, čo z formálneho hľadiska spôsobuje iné prežitky, ktoré však nemusia byť až tak odlišné, ako sa často predstavujú.
Život cnosti musí byť zameraný k najvyššiemu zjednoteniu s Bohom, ale ani splnenie tejto podmienky neznamená, že Boh udelí každému svoju milosť tak hojne, že by mystický život bol darovaný všetkým. (1)
(1) Životom cnosti sa rozumie predovšetkým život vo viere, nádeji a láske, ktoré sú tzv. vlitými cnosťami – darmi Ducha svätého, ktoré sme prijali pri krste – a ktoré nám umožňujú (z milosti) žiť v dôvernom osobnom vzťahu s Bohom. Toto je najhlbšou podstatou kresťanskej mystiky. Či sa toto tajomstvo v našom pozemskom živote dotkne aj nášho psychosomatického prežívania, alebo bude prežívané „len“ v rovine viery, zostáva druhořadé, pretože na tom nezávisí ani naša svätosť ani naša spása.
Jakkoli platí, že sme zavázaní k úsiliu o život vo cnostiach a rovnako „usilovať o dary vyššie“ (srov. 1 Kor 12,31), teda o mystický život, zároveň je pravdou, že vo chvíli, keď sa pre nás jedno alebo druhé stane dôležitejším než Boh sám (a vzťah k Nemu), oboje sa stáva prekážkou rozvoja nášho duchovného života.
(Pozn. prekladateľa)
Prebraté z knihy: Engagierte Mystik
Autor: Titus Brandsma
Vydal: Bonifatius-Verlag Paderborn, 1991
Preložil a upravil: Norbert Žuška, O.Carm.
