Titus Brandsma udržoval častý kontakt so svojím o rok mladším bratom Jindřichom. V chlapčenských rokoch spoločne študovali v malom františkánskom seminári v Megen. Titus po maturite zamieril na Karmel, Jindřich zostal verný františkánom. Jindřich neskôr spomínal, že nikto nepísal listy s živším záujmom o každodenný život druhých ako práve Titus. Uvádzame tu plné znenie Titovho posledného súkromného listu, ktorý napísal na slobode, necelé tri týždne pred svojím zatknutím a uväznením.
Nijmegen, 31. decembra 1941
Milý Jindřichu,
opätovne posielam čo najsrdečnejšie prianie do Nového roku. Nech ťa Boh obdarí svojím požehnaním, tvoju prácu a hlave sestry. Zostaňme spojení v spoločenstve svätých. Nech ti náš Pán daruje radosť Božích detí. Je mi veľmi ľúto, že ťa opäť trápia nervy, ako píšeš. Ži pokľudne, plne dôveruj v Pána, v jeho milosť. Nech sa stane, čo sa stane, On je s nami vždy a všade. V pokoji sa zver Jeho prozreteľnosti.
Ako si sa pýtal na doutníky, tak to nebude tak jednoduché. Prešiel som celú krajinu, ale doutníky sa, milý brat, stávajú vzácnosťou, najmä tie lacné. Už na ne nikde nenarazíš, ale budem na to pamätať.
V utorok som prednášal na Katolíckej akadémii v Rotterdame o otcovi Brugmanovi (1). Áno, som do neho tak trochu blázen. Odtiaľ som išiel do Haagu. A dnes ráno (2) som sa zastavil v Utrechte za arcibiskupom kvôli tisku. V piatok a sobotu musím navštíviť rôzne redakcie katolíckych novín, aby sa stanovila jasná pozícia, ktorú je potrebné držať v aktuálnej otázke (3). Procestuji tak celú krajinu a poohlédnem sa po lacných doutníkoch, ale sľúbiť nemôžem nič. Zohnal som nejaký tabak, ale ten máš asi tiež.
Čo sa týka nemocnice (4), o ktorej si písal s určitými obavami, je to pre vás naozaj ťažké. Pevne dúfam, že náš Pán nájde nejaké prekvapivé riešenie. Bude to zase v poriadku. On má všetko vo svojich rukách.
Prosím, vyřiď otcovi Elpidiovi (5), že konferencia plánovaná na január, na ktorej mal prehovoriť, bola po porade s farárom odložená na Sviatok Ducha Svätého. Myslím, že bude rád, pretože ešte nemal všetko pohromade.
Prajeme všetkým dobrý nový rok. Zdravie mi slúži. Ale to asi uhádneš z toho, ako sa trmácam z miesta na miesto.
V Kristovi
Tvoj Titus O.Carm.
(1): Johannes Brugman OFM /ca. 1400–1473/, vynikajúci básnik a výmluvný kazateľ; autor dvoch životopisov sv. Lidwiny zo Schiedamu /1380–1433/; zomrel v Nijmegen.
(2): 31. decembra roku 1941 bola streda. Slávnosť Matky Božej, štvrtok 1. januára, strávil Titus sviatočným spôsobom vo svojej komunite, bolo to zrejme posledné kľudné spoločné stretnutie. V piatok 2. januára začal objíždzať redakcie, zatknutý a uväznený bol 19. januára.
(3): „aktuálna otázka“ a návšteva u utrechtského arcibiskupa de Jonga sa týkali nariadení okupantov, aby katolícke noviny museli povinne uverejňovať nacistické oznámenia (čo doteraz odmietali).
Holandskí biskupi zastávali dlhodobo konzistentný postoj voči národnému socializmu. Už v roku 1936 zakázali katolíkom vstup do nizozemského Národne-socialistického hnutia. O rok neskôr získali oporu v encyklike Mit brennender Sorge (S palčivou starosťou), v ktorej Pius XI. popísal národný socializmus ako „provokujúce novopohanstvo“, „popretie cirkvi“ a „manifestačné odpadlíctvo od viery“. Niekoľko mesiacov po obsadení Holandska (1940) vyhlásili, že členstvo v Národne-socialistickom hnutí je ťažkým hriechom, „aj keď vstup do strany nebol motivovaný súhlasom s jej ideológiou, ale materiálnym prospechom. Ani nátlak, ani strach z represálií nie sú dostatočným dôvodom na vstup“.
Okupanti sa snažili ovládnuť najrôznejšie inštitúcie. Postupne si vynútili správu katolíckych odborov, Katolíckej únia rolníkov alebo Federácie katolíckych učiteľov. Biskupi jednali vždy rovnako: vyzvali členov všetkých spomenutých organizácií, aby z nich pod hrozbou exkomunikácie vystúpili. V prípade tisku (v krajine sa viac než tretina obyvateľstva hlásila ku katolíckej viere) nemohli postupovať inak: zakázali katolíckym novinám „uverejňovať oznámenia holandského národne-socialistického hnutia, vážia-li si katolíckeho ducha svojich novín. A to aj pod hrozbou vysokých pokút alebo zastavenia či likvidácie novín“. Titus mal za úlohu osobne oboznámiť redakcie katolíckych novín s týmto rozhodnutím, čo sa stalo bezprostrednou príčinou jeho zatknutia.
(4): Františkánmi spravovaná nemocnica sa pravdepodobne ocitla v ťažkostiach.
(5): Pravdepodobne P. Elpidius Bruna OFM, Titov spolupracovník vo Frisia Catholica.
(spracované podľa 2. zväzku súborného vydania Titovho diela:
Titus Brandsma, Letters to the family, 2021;
a podľa knihy A. M. Sicariho: Sväti Karmelu, KNA 2011)
