Delena na stupne a rôzne spôsoby modlitby
Pretože možno mystický život chápať ako výstup k spojeniu s Bohom, sú v ňom rozlišované rôzne stupne alebo fázy. Najjednoduchšie delenie predstavuje delenie na tri stupne či cesty: cesta očistná, ktorá tiež býva nazývaná cesta umŕtvovania alebo život umierania; tu stojí v popredí očistenie od všetkých hriechov, odpútanosť od toho, čo je pozemské, pokánie a umŕtvovanie. Druhým stupňom je cesta osvetľujúca, praktikovanie cností, ozdobenie nevesty, aby mohla vyjsť v ústrety ženíchovi.
Tretí stupeň nazýva Ruisbroek „nazíravý život“, inak býva často nazývaný „cestou spojenia“. Je to život najhlbšieho spojenia s Bohom – tak hlbokého, že sa v ňom duša stáva pasívnou, pretože Boh sám si vyhradzuje schopnosti duše úplne pre seba. Stojí za povšimnutie, že Ruisbroek a Terézia z Avily tu rovnakým spôsobom delia ešte ďalej. Po modlitbe usebrania nasleduje modlitba pokoja, spočinutie v Milovanom ako v spánku; potom nasleduje duchovná smrť sebe samému, aby človek v Bohu a s Bohom mohol vstávať k novému životu. Obaja potom pridávajú obraz duchovného zasnúbenia, ktoré je korunované duchovným manželstvom, najhlbším a trvalým spojením s Bohom.
Tak ako u Ruisbroeka, rovnako u Terézie teda nachádzame staršie delenie do siedmich stupňov. Prvé tri stupne zahŕňajú vzdialenejšiu prípravu na mystický život, odvrátenie od tvorov, obrátenie k Bohu, praktikovanie cností a aktívne usebranie, a patrí vlastne skôr k askéze. Štyri najvyššie stupne popisujú vlastný mystický život. Terézia líči týchto sedem stupňov vo svojom popise siedmich komnát vnútorného hradu v knihe „El Castillo interior“ (Vnútorný hrad), ktorú môžeme nazvať majstrovským dielom mystickej literatúry.
Keď sa zameriame zvlášť na spôsob, ako je vzťah s Bohom hľadaný a nachádzaný, keď pozeráme na mystický život predovšetkým ako na život modlitby, potom je rozjímanie prvým stupňom, vylitie srdca alebo afektívna modlitba druhým a výstup k kontemplacii, prostá a jednoduchá (1) modlitba tretím stupňom. Táto býva tiež nazývaná modlitbou usebrania alebo vnútornou modlitbou. Usebranie je potom prechodom k mystickému životu, a síce nakoľko sa aktívne usebranie mení na usebranie pasívne a toto navodí modlitbu pokoja, ktorá býva zvyčajne chápaná ako štvrtý stupeň. Piatym stupňom je potom extatická modlitba, pri ktorej je duša uchvátená a vyzdvihnutá k Bohu. Terézia tu rozlišuje tri fázy: vytrhnutie, extázu (2) a let ducha (3), ktoré sa od seba líšia intenzitou a vrúcnosťou, s ktorými je duša uchvátená k Bohu. Šiestym stupňom je modlitba naprostého odovzdania a darovania sa Bohu, duchovné zasnúbenie, ktoré na siedmom stupni vrcholí ešte hlbším a trvalejším spojením s Bohom, duchovným manželstvom.
(1) V zmysle prostoty a jednoduchosti, ktoré sú Božími vlastnosťami a ktoré v sebe nesie aj človek ako ten, ktorý je stvorený k Božiemu obrazu.
(2) Hrad v nitre, Šiesté komnaty, 4. kapitola.
(3) Hrad v nitre, Šiesté komnaty, 5. kapitola.
Prevzaté z knihy: Engagierte Mystik
Autor: Titus Brandsma
Vydal: Bonifatius-Verlag Paderborn, 1991
Preložil: Norbert Žuška, O.Carm.
