(nekrológ P. Alberta Kavku, O.Carm.)
Tí, ktorí v Kostelním Vydří pri svojej púti alebo pobyte „zablúdia“ aj na hřbitůvek na protějším návrší, z tichých rovů asi najviac zaujme náhrobní doska mladého kňaza s jeho fotografiou. Sedemdesiate výroče úmrtia a pohrebu karmelitána P. Alberta Kavku, ktoré nepozorovane uplynulo, nás pobáda poodhaliť aspoň na chvíľu rúšku zabudnutia, ktorá jeho životný príbeh dnes halí.
Keď nazrieme do rádu záznamov z tej doby a prekonáme bariéru latinského jazyka, otvorí sa pred nami jeho život skrze nekrológ, ktorý mal ostatným rehoľníkom napomôcť k ohlédnutiu za životom zomrelého a k modlitbám za neho.
P. Albert Kavka, alumnus Koleje sv. Alberta v Ríme, z obce Kostelní Vydří1 (Morava) odišiel dňa 5. januára 1934 do útěchy anjelov v nebi. Niet pochýb, že všetci, ktorí ako my žili spolu s ním po nejakú dobu v medzinárodnej koleji v Ríme, obdivovali jeho znamenité dary poctivosti ducha, anjelskej dobroty a bystrého nadania.
Narodil sa vo Viedni dňa 7. novembra 1910, avšak ešte ako chlapec prišiel spolu s rodičmi do Kostelního Vydří, kde majú naši otcovia konvent s farnosťou. Keď spoznal, že je povolaný do Rádu bratří Panny Marie Karmelskej, odišiel do Ríma, a potom čo v Koleji sv. Alberta vykonal noviciát, složil dňa 26. júla 1929 profesiu. Vtedy začal svoje štúdiá a je podivuhodné, ako rýchlo v nich pokračoval. A predsa jeho duch nebol záležitosťami školy zahltený, pretože osviežoval svoju dušu pestovaním cností, predovšetkým pokory a poslušnosti, a všetkými bol obľúbený. Zachvátený krutou chorobou zostal stále veselý, obával sa iba, aby neprišiel o milosť byť vysvätený za kňaza. Avšak Boh mu túto útěchu neodepřel. Opravu bol dňa 12. novembra 1933 označený kňazstvom. Nasledujúceho dňa odišiel späť do Kostelního Vydří a bol nútený ulehnúť v nemocnici. Dňa 5. januára 1934 vydýchol naposled, aby prijal od Pána večnú odmenu. Môže sa o ňom povedať onen výrok Múdrosti: „Rýchlo sa zdokonalil, a tak vyplnil dlhé roky.“2
Je zaujímavé, že nekrológ je pomerne dlhý, napriek tomu, že brat Albert ako mladík v ráde ešte „nič nedokázal“ a úmrtia neboli v študentských radoch zas tak výnimočné. Aj keď veľmi pochvalný tón nekrológu možno aspoň zčasti pripísať zásade „o zomrelých len dobre“, predsa je zjavné, že pisateľ mal k Albertovi osobný a hlbší vzťah. Kto nekrológ písal, si môžeme len domýšľať. Podľa dôrazu na cnosti P. Alberta by som stavil na P. Jana Brenningera, ktorý bol vtedy v ráde veľkým učiteľom asketického života a zároveň pôsobil v koleji sv. Alberta. Rozhodne je zjavné, že pisateľ nekrológu poznal P. Alberta z Ríma, o Vydří mal predstavu skôr neurčitú.
Pokusme sa doplniť správu nekrológu ďalšími údajmi, ktorých sa dá dopátrať. P. Albert sa narodil ako prvorodené dieťa svojich rodičov vo Viedni, tam bol pokrstený a dostal meno Václav. Rodičia mali vo Viedni aj svadbu, ale prišli tam len za prácou, ako vtedy mnoho našich ľudí. O tatínkovi vieme, že bol krajčírom vo Volfířově, pochádzal ovšem zo Salačovej Lhoty u Pacova. Rodičia sa z Viedne asi záhy přestěhovali do Volfířova, pretože tam tatínek 29. 7. 1918 zomrel na tuberkulózu pľúc. Nedožil sa ani sedem tridsiatich rokov veku. Maminka sa po mužovej smrti najskôr odstťahovala do jeho rodišťa, pretože v roku 1930 uvádzal Václav Kavka ako svoju domovskú obec Květinov v politickom okrese Nemecký Brod.
Medzi volfířovským pobytom Václava Kavku a Kostelním Vydřím je treba hľadať počiatky jeho cesty do karmelitánskeho rádu. Ako vtedy klášterný život v Kostelním Vydří vyzeral? V roku 1920 nemeckí karmelitáni odišli, vo farnosti naďalej pôsobil len český karmelitán P. Albert Veleba a s ním snáď ešte jeden karmelitán nemecký. Druhý český karmelitán Prokop Valena iba študoval v Ríme teológiu. V lete roku 1925 mal vo Vydří primíciu, ale potom opäť pokračoval v Ríme v ďalších štúdiách.
Isté je, že rok na to – v októbri 1926 – prišiel Václav Kavka do medzinárodnej karmelitanskej koleje sv. Alberta v Ríme, aby sa pripravoval na vstup do rádu. Malo mu šesťnásť rokov. Za necelé dva roky začal 25. júla 1928 noviciát a po jeho skončení složil 26. 7. 1929 profesiu. Je zaujímavé, že prijal meno Albert, keď jeden Albert (P. Veleba) už vo Vydří bol… Mohlo by to nasvedčovať, že mal k P. Velebovi hlbší vzťah? Ťažko povedať. V tehdejšej dobe ešte asi nebývalo zvykom, že by si uchádzač svoje rehoľné meno mohol sám zvoliť.
V nasledujúcich rokoch študoval na rímskom rádom učilišti filozofiu a teológiu. V tej dobe tiež 16. októbra 1932 zložil do rúk priora koleje sv. Alberta – P. Jana Brenningera (ako zástupca generálneho priora) – svoju slávnu profesiu. Vo Vydří medzitým miesto P. Veleby, ktorý odišiel, začal pôsobiť ako farár a prior P. Prokop Valena. Ten vo svojich plánoch do budúcna pevne počítal s novým českým karmelitánom – kňazom.
U Alberta Kavku sa však náhle prejavila vážna choroba. Preto na jeseň roku 1933, vo štvrtom ročníku teológie, skôr než bolo obvyklé, prijal 29. októbra jáhenské a 12. novembra 1933 potom kňazské vysvätenie. Nasledujúceho dňa mal v Ríme primíciu. Hneď potom odcestoval do vlasti.
Zatiaľ čo lekári v Ríme mu (podľa jeho slov) tvrdili, že tuberkulózu nemá, dačický lekár, ktorý bol domácim lekárom a priateľom vyderských karmelitánov a ktorého prior P. Valena privolal, na prvý pohľad konštatoval tuberkulózu v natoľko pokročilom štádiu, že nedával žiadnu nádej na záchranu.
Prior P. Prokop bol slovami lekára prekvapený, nemohol tomu uveriť. Ale keď P. Alberta odmietli prijať do pľúcneho sanatória, na ktoré sa pán prior obrátil, spoznal, že situácia je vážna. Lekár (o ktorom P. prior tvrdil, že je najlepší v Dačicích) nabádal k hospitalizácii a poukazoval na nebezpečenstvo nákazy tých, ktorí s nemocným prichádzali do styku. Pána priora vážne trápilo aj pomyslenie na to, čo si počne v prípade, že žiadne zariadenie nebude chcieť nemocného P. Alberta hospitalizovať. Nakoniec bol P. Albert prevezený do Verejnej nemocnice v Třebíči. A hoci lekár predpokladal ešte najmenej pol roka života, už po štrnástich dňoch pobytu v nemocnici P. Albert 5. januára 1934 zomrel. Bolo mu 23 rokov. Kláštorný lekár dával svojim rímskym kolegom za vinu, že nepoznali závažnosť ochorenia hneď a nevenovali tomu dost pozornosti.
Pohreb sa konal 8. januára 1934 a bol slávnostný, prišlo mnoho ľudí. P. Albert bol pochovaný na lesnom hřbitůvku oproti kláštoru, pochovával ho P. Prokop Valena. Dochovaná korešpondencia pána priora s P. Janom Brenningrom dosvedčuje, ako ťažko ho úmrtie mladého spolubrata zasiahlo.
A predsa jeho obavy o budúcnosť rádu v našej krajine neboli na mieste. Onoho smutného jesenného 1933 prišiel do Kostelního Vydří nový uchádzač až zo Slavičína – František Minařík. Po nejakom čase strávenom vo Vydří bol poslaný do Viedne a odtiaľ do Nemecka. Pred Vianocami začal v Straubingu noviciát a potom složil sľuby. Dostal rehoľné meno Metoděj. S P. Albertom Kavkom sa však osobne nestretol.
Zpracoval P. Gorazd, O.Carm.
