P. Vojtech Kodet, O.Carm.
Generálna kapitula rádu nie je iba pracovným, organizačným zhromaždením, ale snaží sa tiež zhromaždiť a širšie ponúknuť duchovné podnety v rámci celej rodiny Karmelu. To je dôvod, prečo by som obsah niektorých správ alebo svedectiev, ktoré boli prednesené na kapitule, konanej tento rok 4.–22. septembra v Sassone pri Ríme a ktorej som sa mohol zúčastniť, rád predložil aj čitateľom časopisu Karmel.
Tento rok bola generálna kapitula výnimočná tým, že sa konala pri príležitosti výročia 800 rokov od sepsania našej rehole sv. Albertom Jeruzalemským. Téma kapituly preto znela: „In obsequio Jesu Christi. Modliace sa a prorocké spoločenstvo v meniacom sa svete“. Tomuto tématu boli venované najmä prvé dni kapituly.
Hneď druhý deň bol dňom duchovnej obnovy na uvedené téma a viedol ju náš spolubrát Eugene Kaboré, biblista z Burkina Faso. Upozornil na podstatné zmeny súčasnej spoločnosti, ktorá sa stáva spoločnosťou bez morálnej zodpovednosti, bez rešpektu k všelidským hodnotám. Bolo zaujímavé počuť tohto brata čiernej pleti, ako hovorí o „džungli, v ktorej žijeme“. Naša odpoveď musí podľa neho spočívať v autenticite nášho zasväteného života a solidarite s potrebnými. Každý žiak proroka Eliáša by mal byť živým svedkom Božích aj ľudských hodnôt, žiť Božie plány a nie svoje. Preto by mal byť človekom, ktorý Bohu naslúcha a počúva ho. Najviac ma zasiahla jeho veta, že „v prorockej škole sa nestuduje diplomacia“.
V priebehu ďalších dní sme okrem iného vyslechli náročnú prednášku profesora sociológie Romea Ciminella o zmenách v súčasnom svete. Ako negatívne javy súčasnosti uviedol predovšetkým sekularizáciu, explóziu individualizmu, terorizmus zasahujúci psychologickú stránku nášho života, organizovanú nespravodlivosť, neustále rastúci konzumizmus, s ktorým sa prehlbujú bieda a hlad vo svete. Štatistiky, ktoré uvádzal, boli naozaj otrasné.
Snáď najlepším príspevkom bola prednáška P. Timothyho Radcliffa OP, bývalého generálneho priora dominikánov, na tému „Modliace sa a prorocké spoločenstvo“. Upozornil najmä na nedostatok ticha v našom živote, čo bráni modlitbe a naslúchaniu, a na pokušenie rivality, ktorá ničí v zárodku každý prorocký rozmer nášho života. Zaujímavé boli aj odpovede bratov v skupinách na otázky, ktoré nám dal a ktoré sa týkali toho, ako pestujeme ticho v našom živote, v čom sme znamením nádeje pre ľudí okolo nás a ako môžeme dosiahnuť hlbší pokoj a slobodu od rivality.
Českí účastníci generálnej kapituly s novým generálnym priorom.
Ďalšou prednášajúcou – prof. Donna Orsuto, ktorá vyučuje na Inštitúte spirituality na Gregoriánskej univerzite – mala pomerne rozsiahlu prednášku o našom charizme. Nastiňovala náš kontemplatívny život uprostred sveta a pritom kládla veľký dôraz na vyváženosť našej činnosti a tichého času s Bohom, na konkrétny čas a miesto pre prebývanie v naslúchaní Bohu, na vernosť cele a kapli.
Ďalší príspevok s názvom „Ekonomická misia“ predniesol nemecký kapucín P. Helmut Rakowski. Zameral sa na misie z ekonomického pohľadu, na dôležitosť ekonomickej solidarity, ktorá je službou evangelizácii. Rozdelil sa o svoju skúsenosť z ich spoločenstva pri hľadaní náležitého – vzhľadom na súčasný svet – vzťahu nás, rehoľníkov, k peniazom. Zdôraznil, že najťažšie je spravovať peniaze bratrske, a nastolil päť kritérií, ktorými by sa malo toto bratrske zaobchádzanie s peniazmi vyznačovať: priehľadnosť, spolupráca, spravodlivosť, solidarita, striedmosť (jednoduchosť). Všetci sa stále musíme učiť vzťahu k peniazom a správnemu spôsobu rozhodovania pri ich užívaní. V žiadnom spoločenstve nie je možné, aby vážne finančné rozhodnutia robil jeden človek. Všetci, bohatí aj chudobní, sa musíme učiť žiť solidaritu, ktorá je modelom nových vzťahov vo svete.
Shromáždění kapituly se zúčastnilo na svatopetrském náměstí
generální audience s Benediktem XVI.
Zaujímavý bol tiež referát nášho otca Josefa Jančáře, medzi iným pre analytický rozklad príčin odchodov bratov a sestier zo zasväteného života, ktoré v poslednej dobe prebehli.
Dôležitým úlohou generálnej kapituly bola voľba nového generálneho priora a celého generálneho rady. Zvlášť pri voľbe generála, ktorá sa konala 13. septembra, som vnímal veľmi dobrú, bratskú a slávnostnú atmosféru. Za nového generálneho priora rádu bol zvolený takmer jednohlasne (70 hlasov z 82 možných) Fernando Millán Romeral zo Španielska. Je mu 45 rokov a do tejto chvíle pôsobil ako profesor na Teologickej fakulte v Comillas, má doktorát z filozofie a teológie, je členom Karmelitánskeho inštitútu a vo svojej provincii bol radným, povereným starostlivosťou o formáciu.
Generálni priorovia rádu karmelitánov v poslednej dobe (sprava doľava):
Falco Thuis (1971–1983), John Malley (1983–1995),
Joseph Chalmers (1995–2007) a Fernando Millán (2007–).
Večer 14. septembra medzi nás prišli pozvaní hostia, zástupcovia celej karmelskej rodiny: mníšky, kongregačné sestry, terciári, členovia rôznych hnutí s našou spiritualitou a tiež jeden náš pustovník – Fabian Rosetti, ktorý v Texase založil pútnické miesto a teraz je priorom pustovníckej komunity piatich bratov. Medzi jednotlivými referátmi týchto hostí vystúpila aj naša terciárka Vladimíra Polišenská. Jej príspevok bol prijatý veľmi pozitívne a tiež ho nájdete (spolu s niekoľkými fotografiami z generálnej kapituly) na stránkach tohto čísla časopisu Karmel. Zaujímavé bolo ďalej vystúpenie talianskych manželov Taddea a Marie Manellových z komunity rodín Carmelo Domestico. Hovorili o dôležitosti svedectva kresťanských rodín, ktoré sú povolané ísť v tejto dobe často ako Eliáš proti prúdu spoločnosti. Na prehlbujúci sa rodinný individualizmus a ekonomickú nezávislosť jednotlivých členov rodiny za účelom vlastného požívania je podľa nich potrebné reagovať semknutím sa rodiny, manželskou vernosťou a ekonomickou solidaritou.
P. Yohannes Indrakasuma z Indonézie, zakladateľ Kongregácie sv. Eliáša, nás zoznámil so svojou rozsiahlu pastoračnou činnosťou, ktorá je akýmsi novým hnutím uprostred Karmelu. Jeho spiritualita aj činnosť vychádza zo spojenia karmelskej spirituality s charismatic obnovou. Tento náš spolubrát založil tri rôzne spoločenstvá, ktoré navzájom spolupracujú: spoločenstvo sestier (DCéry Karmelu), bratov (Kongregácia sv. Eliáša) a laikov (Komunita Nejsvätější Trojice). Vo svojom programe majú všetci denne dve hodiny modlitby v tichu, breviár a slávenie eucharistie. V nedeľu je táto omša v duchu charizmatickej obnovy spojená s uzdravovaním. Za cieľ si kladú uviesť ľudí do skúsenosti s láskou Božou, s živým Kristom. Každý ich dom je domom exercícií a duchovných obnov, ktorých sa zúčastňuje aj 200–600 ľudí naraz. Obnov pre mladých sa väčšinou zúčastňuje viac ako tisíc záujemcov. Robia tiež takto vo veľkom aj exercície pre deti od 6 do 12 rokov. Exercície majú trojstupňové: pre začiatočníkov, ktorým zprostredkujú prvú skúsenosť s Bohom, uzdravenie a oslobodenie; pre pokročilejších, ktoré vedú k hlbokému obráteniu, k pokániu a životu zo svátostí a zo Slova Božieho; a potom pre ešte pokročilejších, ktoré učia k službe. Dnes dávajú exercície po celom svete. Konkrétne spoločenstvo funguje na systéme buniek, kedy každá bunka má 4 až 16 ľudí. Do komunity laikov, ktorá vznikla v r. 1998, v poslednej dobe vstúpilo na 8 tisíc ľudí. Dnes majú komunity nielen v Indonézii, ale aj v USA, Holandsku, Taliansku, Nemecku a Číne.
Ako host nás prišiel pozdraviť aj generálny predstavený bosých karmelitánov Luis Aróstegui Gamboa OCD. Stretnutie s ním bolo veľmi priateľské a bratské. Takisto jeho prednáška (na tému kapituly) aj príhovor pri omši boli veľmi obohacujúce. Podľa neho sú pre nás v dnešnom svete hlavnými výzvami hlad a bieda, ktoré odporujú základným ľudským právam človeka, a ďalej odpad od náboženského a rehoľného života, rast konzumizmu a individualizmu a nárast nekresťanov vo svete. Pri tom svet, v ktorom sa toto deje, nie je svetom mimo nás, my sami v ňom žijeme. Prorocké svedectvo Karmelu vidí predovšetkým v bratskom živote a v našom zakotvení v Kristovi. Pri tom vníma v rehoľných spoločenstvách na jednej strane veľkú potrebu vzťahov a na druhej strane faktický individualizmus. Ak však Ježiš nie je skutočným centrom nášho života a našej komunity, ktorá sa zhromaždila a žije pre Neho, už tým samým prestávame byť prorockým znamením. Pri tom rehoľný život nie je len obete, ale aj radosť z toho, že môžem byť s Ním. Karmel sa však pre svoj záujem o spiritualitu nesmie vzdialiť potrebám ľudí. Pravá spiritualita musí mať záujem o svet a viesť k premene mentality v spoločnosti. Autentická skúsenosť s Bohom nevyhnutne vedie k objaveniu dôstojnosti človeka.
Musím povedať, že účasť na generálnej kapitule pre mňa bola veľmi prínosná. Snáď i z tohto neúplného výčtu referátov a tlmočených myšlienok to možno vytušiť. Ale nedá sa takto preniesť obohatenie, ktoré mi priniesli osobné neformálne rozhovory s bratmi z celého sveta.
