P. Metoděj Minařík O.Carm.
„Karmel“ je „časopis pre duchovný život“. V tomto roku zasvätenom Duchu svätému by sme si mali na prvom mieste plne uvedomiť, že práve Duch svätý je tvorcom a vodcom celého duchovného života, že bez neho nie je duchovný život vôbec možný, je jeho dielom. Po dvoch tisícročiach, bohužiaľ, mnohí veriaci dospeli až tam, že žijú prakticky bez neho, že by mohli povedať, čo povedalo oných dvanásť mužov v Efese svätému Pavlovi: „Ale ani sme nepočuli, že je nejaký Duch svätý“ (Sk 19,2). Alebo nevedia, čo si s ním počať. Toho si boli otcovia na poslednom koncile vedomí a snažili sa to napraviť.
Duch svätý a Pán Ježiš
Aký vzťah mal Pán Ježiš ako človek k Duchu svätému? Vo Starom zákone bol Ježiš predpovedaný a očakávaný ako Mesiáš (t.j. v grékom preklade Kristus, po slovensky Pomazaný). Je to obrazný názov. Znamená to: posvätený Duchom svätým (Iz 61,1; Lk 4,18). Otec poslal svojho Syna a zoslal na neho Ducha svätého. Tak ho predstavil pri jeho krste, keď na neho zostúpil Duch svätý v podobe holubice (Lk 3,22).
Z Ducha svätého bol Ježiš počatý. Duch svätý ho utvoril v lона Panny Márie, ako sa modlíme v litanijách: „Srdce Ježišovo, utvorené Duchom svätým v lōne panenskej matky.“ Viedol ho po celý život. Hneď po Ježišovom počatí vnukol jeho matke, aby navštívila Alžbettu, a tu osvítil, že poznala, kto k nej prišiel. „Alžbetta bola naplnená Duchom svätým a zvolala mocným hlasom…“ (Lk 1,41n). A po jeho narodení osvítil staručkého Simeona v Jeruzaleme: „Bol to človek spravodlivý a bohabojný, očakával potešenie Izraela a bol v ňom Duch svätý. Od Ducha svätého mu bolo zjavené, že neuzrie smrť, pokiaľ neuvidí Pánovho Mesiáša.“ A vtedy „z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu“ (Lk 2,25–27) a osvítený Duchom svätým vyslovil proroctvo o Ježišovi a Márii.
A tak Ježišov život pokračoval. Od Ducha svätého bol vyvedený na púšť, aby bol pokúšaný od diabla (Mt 4,1). Duch svätý ho viedol v dobe jeho verejnej činnosti, ako hovorí sv. Peter u Kornélia: „Boh pomazal Duchom svätým a mocou Ježiša z Nazareta, … on všade prechádzal, preukazoval dobrodinenia, a pretože Boh bol s ním, uzdravoval všetkých, ktorých opanoval diabol“ (Sk 10,38).
Skrze Ducha svätého podstúpil svoje utrpenie. „Skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu ako obetu bez poskvrny“ (Žid 9,14) a tiež jeho vzkriesenie sa udialo – ako i naše vzkriesenie sa má uskutočniť – skrze Ducha svätého: „Keď sídli vo vás Duch toho, ktorý z mŕtvych vzkriesil Ježiša, prebudí k životu i vaše smrteľné telo svojím Duchom, ktorý sídli vo vás“ (Rím 8,11). A ešte nakoniec pred svojím nanebovstúpením hovoril k apoštolom o Duchu svätom, pretože on ich mal viesť tak, ako viedol jeho.
Duch svätý a Panna Mária
Ideálny vzor duchovného života je po Pánu Ježišovi Panna Mária, a to z toho dôvodu, že i jej život bol od začiatku až do konca pod naprostým vplyvom Ducha svätého. Anjel jej pri zvestovaní hovorí: „Duch svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zastíní“ (Lk 1,35). Duch svätý nezačal v nej pôsobiť až pri Ježišovom počatí, ale už pri jej neposkvrnenom počatí, a učinil ju milostiplnou, aby bola dôstojnou matkou Božieho Syna. A potom ju sprevádzal po celý život vedľa jej Syna, stala sa Synovou spoločníčkou pri diele vykúpenia a Matkou cirkvi, ktorú on založil. Keď sa mala stať matkou Ježišovou, zostúpil na ňu Duch svätý, a keď sa mala stať Matkou cirkvi, opäť na ňu nově zostúpil Duch svätý, keď spolu s apoštolmi a s ostatnými setrvávala v modlitbe pred seslaním Ducha svätého (Sk 1,14).
Panna Mária ako jediná z ľudí, podobne ako Pán Ježiš, vždy odpovedala správne na každé vnuknutie Ducha svätého, takže ju preto sv. Efrém nazval „harfou Ducha svätého“. Mária je najkrajší plod Ducha svätého, jeho dôstojný príbytok a Snúbenka.
Duch svätý a apoštolovia
Pán Ježiš si vyvolil najprv dvanásť apoštolov a poslal ich hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať (Lk 6,13; 9,11nn). Potom poslal ešte iných dvaasedmdesiat učeníkov. Keď sa vrátili a radostne rozprávali, ako sa im i zlí duchovia v jeho mene podrobujú, zajásal v Duchu svätom (ktorého mocou je k tomu obdařil) a povedal: „Velebím ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými, a že si ich odhalil maličkým. Áno, Otče, tak sa ti zalíbilo“ (Lk 10,1.21n). A povzbudil ich: „Až vás budú predvádzať do synagóg na súd, pred úrady a vrchnosti, nerobte si starosti, ako a čím by ste sa hájili alebo čo by ste mali povedať. V tú chvíľu vás totiž Duch svätý poučí, čo je treba povedať“ (Lk 12,1n.).
Duch svätý je ten najvzácnejší dar, ktorý Ježiš zaslúžil svojim utrpením a svojou smrťou a ktorý sľúbil apoštolom a celej cirkvi. Už sv. Ján Krstiteľ povedal o Ježišovi, že bude krstiť „Duchom svätým a ohňom“ (Lk 3,16). Ježiš sľúbil Ducha ako Otco dar. „Ak vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, tým skôr nebeský Otec dá Ducha svätého tým, ktorí ho prosia“ (Lk 11,13). Ale zvlášť o ňom hovoril pred svojím utrpením, keď sa dojímavo lúčil s apoštolmi pri poslednej večeri. „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Prímluvcu, aby s vami zostal navždy: Ducha pravdy“ (Ján 14,15n). „Toto som k vám hovoril, kým ešte zostávam u vás. Ale Prímluvca Duch svätý, ktorého Otec pošle v mojom mene, ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko ostatné, čo som vám povedal ja“ (v. 25n). „Mal by som vám ešte mnoho iného povedať, ale teraz by ste to nemohli zniesť. Ale až príde on, Duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy. On totiž nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť to, čo počuje, a oznámi vám, čo má prísť. On ma oslávi, pretože z môjho vezme a vám to oznámi“ (Ján 16,12–14). O Duchu svätom ako dare hovoril tiež sv. Peter v deň letníc: „Obráťte sa! A každý z vás nech sa dá pokrstiť v mene Ježiša Krista, aby vám boli odpustené hriechy, a ako dar dostanete Ducha svätého“ (Sk 2,38, por. aj 2,17n).
A nakoniec, ako najdôležitejšie, pred svojim nanebovstúpením im odkázal na Ducha svätého: „Predtým dal svojim vyvoleným apoštolom príkaz skrze Ducha svätého“ (Sk 1,2). „Prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale čakali na Otco zasľúbenie: ‚Veď ste predsa o tom odo mňa počuli: Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom svätým za niekoľko málo dní.‘ … Až na vás zostúpi Duch svätý, dostanete moc a budete mojimi svedkami v Jeruzaleme, v celom Judsku a Samársku, áno, až na koniec zeme“ (v. 4–8).
To si apoštolovia dobre vštípili do pamäti. Skutky apoštolov a ich listy vlastne rozprávajú len o tom, ako Duch svätý pôsobil skrze nich a skrze tých, ktorí ich prostriednictvom uverili. Znova a znova sa k nemu vracajú, vo všetkom vidia Ducha svätého a spoliehajú sa na neho. Najviac o ňom hovorí sv. Pavol. Pre neho platí: „Kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho“ (Rím 8,9). „Všetci, ktorí sa dávajú viesť Božím Duchom, sú Božími deťmi“ (v. 14). „Božia láska je nám vylitá do srdca skrze Ducha svätého, ktorý nám bol daný“ (tamže 5,5). „Boh nám poslal do srdca Ducha svojho Syna, Ducha, ktorý volá: Abba, Otče“ (Gal 4,6).
Je zaujímavé pozorovať, čo si apoštolovia a prví kresťania u človeka najviac vážili. Trebárs pri voľbe jáhnov povedali: „Vyberte zo svojho stredu sedem mužov, ktorí majú dobrú povesť a sú plní Ducha a múdrosti, a my ich ustanovíme… Vyvolili teda Štefana, muža plného viery a Ducha svätého“ (Sk 6,1–5). Neskôr poslali do Antiochie Barnabáša: „Bol to totiž výborný muž plný Ducha svätého a viery“ (Sk 11,24).
Duch svätý a cirkev
Cirkv je Kristovo telo (Kol 1,18.24) a Duch svätý je dušou tohto tela. Ako je telo bez duše mŕtve, tak by i cirkev bola mŕtva bez Ducha svätého. „Čo dáva život, je duch, telo nič neznamená. Slová, ktoré som vám hovoril, sú duch a sú život“ (Ján 6,63). Duch svätý cirkev oživuje. On je „Pán a darca života“ (Krédo). Čo platí o celej cirkvi, platí i o každom človeku. Hlavný rozdiel medzi ľuďmi je, má-li kto Ducha svätého alebo nie, inými slovami: je-li v milosti posväcujúcej, prebývajú-li v ňom tri božské Osoby, alebo nie. Inak je pred Bohom „telo“, mŕtvy, je „vo smrti“. To môže naprosto iste vedieť len Boh. Duch svätý však s nekonečnou láskou pečuje o každého človeka, i keď nie je v milosti posväcujúcej, udeľuje mu milosti k úkonom viery, dôvery, lásky, ľutosti, k dobrým skutkom a podobne, pritahuje ho k Bohu, ale v ňom Boh nepobýva trvale. Človek môže konať i prirodzené ctnosti, ale je veľký rozdiel medzi prirodzenými cnosťami a tými vedenými Duchom svätým.
Duch svätý riadi celú cirkev. Sú rôzne dary, ale všetky pochádzajú od jedného Ducha, je jedno telo, ale má rôzne údy a tie majú rôzne úlohy, ale všetko rozdeľuje Duch, ako píše sv. Pavel v liste Korinťanom, všetkým dáva svoje milosti. Hlavné zdroje milostí sú sviatosti, ktoré ustanovil Ježiš Kristus, ale vo všetkých pôsobí Duch svätý, ako je vidieť pri ich udelení.
O krste povedal už sv. Ján Krstiteľ: „On (Spasiteľ) vás bude krstiť Duchom svätým a ohňom“ (Mt 3,11). Ježiš povedal: „Nenarodí-li sa nikto z vody a z Ducha svätého, nevejde do Božieho kráľovstva“ (Ján 3,5). Krst je znovuzrodenie, „nové stvorenie“. Pokrstený má dvojitý život: ľudský a účasť na živote Božom. S milosťou znovuzrodenia dá Duch svätý vliate cnosti, božské (vieru, nádej a lásku) i morálne, a dary, teda schopnosť k činnosti a prijatiu.
O Duchu svätom sa najviac hovorí pri sviatosti birmovania, pretože tá udeľuje plnosť Ducha svätého. Udeľuje sa pomazaním krížom na čelo spolu s vkladaním ruky a slovami: „Prijmi pečať daru Ducha svätého.“ Tým darom je Duch svätý.
Keď Ježiš dával apoštolom moc odpúšťať hriechy, dýchol na nich a povedal: „Prijmite Ducha svätého. Komu hriechy odpustíte, tomu budú odpustené, a komu ich neodpustíte, tomu odpustené nie sú“ (Ján 20,22n).
Pri omši cirkev zvoláva Ducha svätého, aby ako z tela Mariina utvoril telo Ježišovo, tak aby svojou mocou premienil chlieb a víno v jeho telo a v jeho krv. Taktiež nás potom pri svätom prijímaní pretvára v Krista. „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus“ (Gal 2,20).
Pri sviatosti pomazania nemocných kňaz maže posväteným olejom nemocného na čele a na rukách a pritom hovorí: „Skrze toto sväté pomazanie ať ti Pán pre svoje milosrdenstvo pomôže milosťou Ducha svätého. Ať ťa vysvobodí z hriechov, ať ťa zachráni a posilní.“
Podobne pôsobí Duch svätý u stavovských sviatostí kňazstva a manželstva.
Duch svätý vedie celý náš duchovný život. Osvobozuje nás z otroctva hriechu, pretože hriech zotročuje človeka, ako Ježiš povedal židom: „Amen, pravím vám: Každý, kto hreší, je otrok hriechu“ (Ján 8,34). Kdežto Duch svätý dáva slobodu detí Božích. „Kde je Duch Pán, tam je sloboda“ (2 Kor 3,17).
Duch svätý učí modlitbe. Jí spája s Bohom v láske až k najvyššiemu možnému spojeniu s Bohom v tomto živote. „Duch sám nám prichádza na pomoc v našich slabostiach. Veď ani nevieme, ako sa máme vhodne modliť. A tu Duch sám sa za nás prihovára vzdychmi, ktoré sa nedajú vyjadriť“ (Rím 8,26). „Len pod vplyvom Ducha svätého (aby to platilo u Boha) môže niekto povedať: ‚Ježiš je Pán‘“ (1 Kor 12,3). Všetky charizmatické dary sú od Ducha, ako je sv. Pavel popisuje v 11. a 12. kapitole tohto listu.
Len Duch svätý môže kresťana priviesť k dokonalosti a svätosti. Takisto zasvätený život – vita consecrata – je jeho dielo. On viedol zakladateľov a zakladateľky pri zakladaní rehoľných rádov. V konštitúcii O cirkvi sa praví: „Rehoľný stav … všetkým ľuďom ukazuje veľkú silu kralujúceho Krista a nekonečnú moc Ducha svätého, ktorá nádherne pôsobí v cirkvi“ (č. 44).
Sv. Pavel vypočítava ovocie, plody Ducha svätého: „Láska, radosť, trpezlivosť, shovívavosť, vlídnosť, dobrota, vernosť, tichosť, skromnosť, zdrženlivosť, čistota“ (Gal 5,22). Avšak najkrajšími plodmi Ducha svätého sú svätci a svätice.
Prosme Ducha svätého v tomto roku a v duchovných zmätkoch dneška na príkaz Krista Pána o jeho svetlo a silu. Sv. Pavel prosí: „Nezarmucujte svätého Božieho Ducha, ktorý vám vtlačil svoju pečať pre deň vykúpenia“ (Ef 4,30). Varujme sa zatvrzelých hriechov proti Duchu svätému, o ktorých Ježiš povedal, že nebudú nikdy odpustené (Mt 12,31n). Len Duch svätý nás môže uchrániť od všetkých bludov a klamov (1 Ján 2,20.26–28). Len on môže „obnoviť tvár zeme“.
