Pretože sme minulý rok zistili, že záujem o účasť na našich púťach je väčší, než kapacita kostola, rozhodli sme sa usporiadať v tohtoročnom roku celkom 6 púťí, oproti minuloročným štyrom.
- květnová púť: 10. mája
- malá púť: 12. júla
- Kňazská púť: 16. júla
- veľká púť: 18.–19. júla
- púť mladých: 15.–16. augusta
- rúžencová púť: 4. októbra
Na kňazskú púť je pozvaný ako hlavný celebrant brnianský biskup Vojtěch Cikrle a na veľkú olomoucký svetiteľ biskup Josef Hrdlička.
O veľkej púti a o púti mladých chceme obnoviť miestnu tradíciu celonočnej adorácie. Mládežnícka púť by mala byť trochu experimentom. Chceme jej dať iný – dnešnej mladšej generácii prijateľnejší – vonkajší ráz.
Takisto sa pokúsime vystavať oltár na priestranstve pred kostolom, aby aspoň najviac navštevované sväté omše mohli byť sub divo, teda pod šírym nebom.
Obnovenie pútnických tradícií, ktoré nastalo v našej krajine s príchodom slobody, so sebou prináša mnoho nových možností, ale aj pokušení. Častokrát vďaka najrôznejším pútnickým zájazdom zabúdame na podstatu putovania, ktorá sa zotrela s ľahkosťou a rýchlosťou dopravy a nezdravo preťaženým programom mnohých pútnických sprievodov.
Putovanie na pútnické miesta nikdy nebolo to isté, čo návšteva hradov a zámkov, výstav, či varieté. Podstatou tejto vonkajšej skutočnosti, ktorá sa u nás zabydlela predovšetkým vďaka skvelému poreformačnému pôsobeniu bratov jezuitov a zdomácnela ako samozrejmý náboženský prejav každej katolíckej farnosti, je túžba po vnútornom obrátení a vyjadrení nášho životného údelu.
Čas, ktorý pútnik strávil na cestách, bol jednou z podstatných častí celej akcie, rovnako ako námaha s tým spojená. To všetko priamo pôsobilo na človeka, ktorý musel v dôvere v Božiu prozreteľnosť doma zanechať svojich blízkych i hospodárstvo a vydaný priazni či nepriazni počasia, prežíval svoj údel pútnika na tejto zemi. Doma, a najmä cestou, sa pripravoval na veľké zmierenie s Bohom i ľuďmi, ktoré uskutočnil na mieste Bohom vyvoleném a obdarovaném. Jeho púť bola vyjadrením túžby po zmene života, túžby po obrátení a po novej skúsenosti s Bohom. Telesne síce unavený, ale o to viac duchom disponovaný, potom v rytme piesní a modlitieb nechával na seba pôsobiť slovo Božie v dejinách spásy. Sestupoval v duchu ku koreňom svojej vlastnej duchovnej existencie a otvoril sa novému Božiemu pôsobeniu. Na pútnickom mieste potom zložil nielen svoje hriechy, ale aj starosti za seba i za druhých, načerpal útechu a posilu a v sile Ducha sa vracal k svojmu každodennému údelu. Pripočítame-li k tomu, že to všetko nebola udalosť jednotlivca, ale farnosti, teda obnova farnosti, spojená s prehlbením sociálneho vnímania, chápeme, aké zcela niečo iné je rodinný výlet autom na pútnickú svätú omšu, či autobusový zájazd zložený z náhodne prihlásených záujemcov s programom piatich pútnických miest za jeden deň.
Naša súčasná situácia je iste iná než situácia v našej vlasti v dobe baroknej. Sme iní aj my a nemôžeme opomenúť zrýchlený beh života, ani technické vymoženosti, ktoré sme si zvykli denne používať s istou dávkou samozrejmosti. Nechceme tiež obnovovať prežité tradície, či len nostalgicky spomínať na to, čo bolo. Chceme žiť s Bohom, chceme putovať v cirkvi, chceme sa nechať viesť Duchom Božím a nezbýva než prosiť o svetlo, aby sme všetkému dali zodpovedajúci vonkajší výraz, aby náš životný údel pútnikov dostal svoje súčasné vyjadrenie a naša túžba po stretnutí s Bohom, ktorý premieňa, nebola ochromená lacnosťou ponúkaných zážitkov. Kiež znovu objavíme putovanie v Duchu a v pravde.
