Posolstvo Terézie z Lisieux
Okružný list generálnych predstavených O.Carm. a OCD
pri príležitosti stého výročia smrti svätej Terézie z Lisieux
(4. časť)
2. Boh, ktorý tvorí naše bratstvo
Evangelijný rozmer bratskej lásky
43. Druhým aspektom Ježišovho plánu života je prekonanie nenávisti a rozdelenia, aby sme dospeli k stretnutiu v láske a v spoločenstve so všetkými, ako nás k tomu Boh volá. Tento požiadavok je úzko spätý s odhalením otcovsko-mateřskej tváre Božej, veď Boh nás v Kristovi premenil na bratov a sestry. Ide o druhú časť jediného prikázania lásky: milovať blížneho ako seba samého.
44. V skúsenosti a nauke Terézie z Lisieux sa stretávame s presvedčením, že pravosť našej lásky k Bohu sa prejavuje v kvalite našej lásky k blížnym. Ako v sústreďujúcich kruhoch sa rozmer bratskej lásky otvára stále širším horizontom a toto „rozťahovanie“ vychádza z lásky k Bohu. Prvým kruhom je okruh tých najbližších, tým najvzdialenejším je okruh ľudstva ako celku. Teréziina dôvera a odovzdanosť voči Bohu Otcovi-Matke a to, že sa cíti jím milovaná, sú jej prameňom bratskej lásky a apoštolátu – ako vyjadrenie lásky ku všetkým s túžbou zdieľať s nimi radostnú zvesť spásy.
Bratská láska a život v spoločenstve
45. Evangelijný rozmer bratskej lásky sa žije v konkrétnych pomeroch, v nichž sa naša ľudská existencia rozvíja: v rodine, v rehoľnom spoločenstve, v kresťanskej obci, v cirkvi, v rôznych skupinách ľudí, v spoločnosti. Nachádzame v nich svetlé a tmavé stránky, aspekty pozitívne i negatívne. Naša sestra Terézia nás učí, aby sme boli živou súčasťou tejto reality a začínali žiť evanjelijnú lásku tam, kam nás Boh postavil.
46. V čase jej vstupu bol Karmel v Lisieux podľa slov jej sestry Márie malý a chudobný. Čítal 26 rehoľníc. Priemerný vek v spoločenstve bol 47 rokov. Ľudsky to bolo spoločenstvo chudobné, duchovne bolo ovplyvnené rigorizmom svojej doby, vrátane strachu z Boha ako sudcu, vštípeného jansenizmom. To všetko sa vytrvalo stavalo do cesty onomu dynamizmu lásky a tej vyrovnanosti, ktoré sa s tak osobitým ľudským a duchovným realizmom snažila uchovávať sv. Terézia od Ježiša. V tomto prostredí – s konkrétnymi ľuďmi, so všetkým, čo k nim patrilo, s ich vlastnosťami a nedostatkami – žila Terézia z Lisieux sesterskú lásku a jej nároky.
47. Na mnohých stránkach rukopisu C, písaného pre priorát kláštora matku Máriu Gonzágu, Terézia popisuje, ako začínala stále viac a viac chápať Ježišovo prikázanie milovať blížneho tak, ako nás miloval on. To ju viedlo k tomu, aby znášala obmedzenia druhých, aby sa nepohoršovala nad ich chybami, aby sa povzbudzovala ich malými úkonmi cnosti, aby posudzovala všetko s pochopením a dobrotou. Popisuje tiež konkrétne udalosti, ktoré jej praktizovanie lásky k blížnemu vystavovali skúške a ťažili spoločenstvo rast.36 Prikázanie lásky žila naša sestra v drobnych námahách, službách a obete spoločného života sestier.
48. Rozmer spoločenstva, ktorý povolanie k zasvätenému životu v sebe obsahuje a na ktorý poukazuje aj naša rehoľa, bol znovu zdôraznený dokumentom Vita consecrata – v jeho druhej časti, ktorá nesie názov: Znamenie bratstva. Zasvätený život ako znamenie spoločenstva v cirkvi.37 Veľkonočné tajomstvo pomáha k pochopeniu, že bez zriekania sa seba, bez kríža, bez veľkorysej odovzdanosti, bez otvorenosti a odpustenia nie je možné žiť lásku k blížnemu po spôsobu Ježiša Krista. Terézia z Lisieux je pre nás podnetom a učiteľkou, aby sme uprostred ťažkostí prežívali s duchovným realizmom nové spoločenstvo a bratstvo v Kristovi.
