Sestra M. Milada od Spasiteľa sveta, OCD
Panna Mária je Terezinej Matkou
To, že Mária je Terezinej Matkou, bude Terezia vďaka spomenutej uzdravujúcej skúsenosti ospevovať celý život. Je to taká milosť, že by kvôli nej ani nechcela s Máriou meniť. „Čo sa týka svätej Panny, zverím sa ti s jednou z mých prostinkostí; raz som sa pristihla, ako jej hovorím: ‚Má dobrá svätá Panna, zdá sa mi, že som šťastnejšia než vy, pretože ja mám vás ako Matku, a vy, vy nemáte svätú Pannu, ktorú by ste mohla milovať... Je pravda, že ste Ježišovou Matkou, ale tohto Ježiša ste nám celého darovali... a On nám na kríži daroval za Matku vás. Sme teda bohatší než vy, lebo my máme Ježiša a takisto vy ste naše. Jindy ste si pre svoju pokoru priala byť malou služobnicou šťastnej panny, ktorá bude mať tú česť byť matkou Božou, a hľa, ja, ubohé, malé stvorenie, nie som vašou služobnicou, ale vaším dieťaťom, vy ste Ježišovou Matkou a ste aj mojou Matkou.‘ Svätej Panne sa bezpochyby musí usmievať nad mojou naivitou, a predsa to, čo som jej povedala, je úplne pravdivé!...“ (DT 137).14 Ozvena toho je počuť aj v Tereziinej poslednej modlitbe: „Ó Mária, keby som ja bola Kráľovnou neba a ty Terezou, chcela by som byť Terezou, aby si ty bola nebeskou Kráľovnou“ (TM 21).15 Tento vzťah je pre nás veľkou a nezaslúženou výsadou: „... Svätá Panna nemá svätú Pannu, ktorú by milovala, je menej šťastná než my“ (ŽS 11.8.4/VŽ 105).
Skúsenosť o Máriinom materstve odovzdáva Terezia aj ostatným. Celina sa v deň svojich sľubov dôvernejšie spojí nielen s celou Nejsvätejšou Trojicou, ale aj s Máriou: „Viem, že svätá Panna sa stane ešte intimnejšie a matersky než v minulosti Maminou svojho vyvoleného dieťaťa...“ (DT 182).16 Ako Matky sa jej nemusíme báť: „Je pravda, že žiadny ľudský život nie je prostý chýb, iba Neposkvrnená Panna je pred Božím Majestátom úplne čistá. Aká radosť myslieť na to, že táto Panna je našou Matkou! Pretože nás miluje a pretože pozná našu slabosť, nemáme sa čoho obávať“ (DT 226).17 Prijíma nás s celou našou slabosťou a neschopnosťou: „... Keď sa mám sama modliť ruženec (je mi hanba to priznať), stojí ma to viac než používať nejaký kajúcny nástroj. Cítim, že sa ho modlím tak zle! Márne sa snažím rozjímať ružencové tajomstvá, nedokážem upútať na ne myseľ... Dlho som bola zdrcená týmto nedostatkom zbožnosti, ktorý ma udivoval. Však toliko milujem svätú Pannu, že by mi malo byť ľahké konať k jej cti modlitby, ktoré sú jej milé. Teraz už sa netrápim, myslím si, že Kráľovna nebes je predsa mojou Matkou a musí vidieť moju dobrú vôľu a spokojuje sa s ňou. (...) Sväta Panna mi ukazuje, že sa na mňa nehnevá. Nikdy neopomenie ma chrániť, hneď, ako ju vzývam. Keď na mňa doľahne nejaký neklid, bezradnosť, rýchlo sa obrátim k nej a ona ako najnežnejšia Matka si vždy vezme na starosť moje záujmy. Koľkokrát sa mi stalo, keď som hovorila k novickám, že som ju vzývala, a pocítila som dobrodinie jej materskej ochrany!...“ (Rk C 25v–26r/AS 233–234).
Všetky veľké udalosti svojho života prežíva Terezia pod Mariiným pohľadom: na Karmel vstupuje 9. apríla 1888 v deň Zvestovania Panne Márii.18 Kvôli pôstnej dobe bol v roku Terezina vstupu presunutý až na apríl. Sľuby skladá na deň jej narodenia 8. septembra, pred sochou „Panny Márie úsmevu“19 začína písať svoj rukopis, číta úkon Obetovania sa milosrdnej láske a vydáva novicky.
Pod ochranou jej panenského plášťa
Aby Terezia vyjadrila vzťah medzi Matkou a jej dieťaťom, často sa odvoláva na symbol Mariinho ochranného plášťa. Nadväzuje tak na dlhú karmelitánsku tradíciu, v ktorej Mária ako patronka rádu zaručuje svojim plášťom svoju materskú ochranu. Plášť je znamením i jej čistoty,20 v ktorej ju majú nasledovať všetci členovia karmelitánskej rodiny. Nejde len o čistotu tela, ale oveľa skôr o celkovú čistotu srdca, o slobodu od všetkých väznení, aby tak človek mohol spojiť svoje srdce s Pánom. Len tak je možná kontemplatívna modlitba, k ktorej sú karmelitáni povolaní. Terezina túžba po Karmeli je preto aj túžbou ukryť sa pod týmto plášťom. V priebehu rokov sa význam tohto symbolu bude pre ňu stále prehlbovať:
1/ ochrana pred hriechom: Na začiatku je Mariin plášť pre Terezku predovšetkým ochranou telesnej čistoty. Preto pred púťou do Ríma, ktorá mohla „otrasť málo pevným povolaním“ (Rk A 55v/AS 118) prosí u Panny Márie Víťaznej: „Ako vrelá som sa modlila, aby ma stále opatrovala a čoskoro uskutočnila môj sen a ukryla ma v tieni svojho panenského plášťa!... To bolo jedno z mých prvých detských prianí... Keď som rástla, pochopila som, že na Karmeli budem môcť naozaj nájsť plášť svätej Panny, a k tejto úrodnej hore smerovali všetky moje túžby... Taktiež som prosila Pannu Máriu Víťaznú, aby odo mňa vzdialila všetko, čo by mohlo poskvrniť moju čistotu“ (Rk A 57r/AS 120)
2/ čistota srdca: Na Karmeli spoznáva, že byť čistý znamená aj byť odpútaný od všetkých nezriadených náklonností. Oslobodit srdce od všetkého pozemského pomôže Terezke jedna z mála ďalších jej mystických milostí. V júli 1889 počas noviciátu v pútnji Mária Magdaléna sa cíti byť prikrytá Mariiným plášťom; až dva a pol mesiaca pred smrťou to zveruje matke Anežke: „... Bolo to, ako by bol pre mňa cez všetky pozemské veci prehodený závoj. ... Bolo mi úplne ukryté pod závojom svätej Panny. V ten čas som mala na starosti refektár a pamätám si, že som robila svoju prácu, ako by som ju nerobila ja, bolo to, ako by mi niekto požičal telo. Tak to zostalo po celý týždeň“ (ŽS 11.7.2/VŽ 61). Mariin plášť tak Terezii očišťuje, „zpanenšťuje“ a stabilizuje celé jej bytie v „hlbokom pokoji od všetkých pozemských starostí“ (DT 122).21 Celine v dopise dáva najavo, že dokonalé panenstvo – t.j. čistota srdca – sa získava dôverným stykom s Pannou Máriou: „Celino, skryj sa dobre do tieňa jej panenského plášťa, aby ťa učinila pannou!...“ (DT 105).22
3/ intimita s Kristom: Mít čisté srdce znamená byť úplne voľný pre Ježiša. To on sám sa nachádza pod Mariiným plášťom. Žiť pod ním preto znamená žiť v dôvernosti s jej Synom, na mieste, kde môže dôjsť k najintímnejšiemu zjednoteniu s Ježišom. Toto tajomstvo ospevuje Terezia vo svojich prvých básňach:
„Ach, nech mne vstúpiť pod závoj / ktorý ťa halí pred smrteľnými zrakmi / a u teba, Hviezdo jitřní, / predom svoje nebo23 okusím!“ (TB 1, 1).24
„Ó Neposkvrnená Panna, ty si má nežná Hviezda / ktorá mi dáva Ježiša a ktorá ma s ním spája. / Dovoľ mi odpočívať pod tvojím závojom, ó Matko drahá, / len pre dnešný deň“ (TB 5, 11).25
4/ skrytosť – malá cesta: Terezia milovala obrázok Panny Márii s Ježiškom v náručí, ktorý objíma ďalšie dieťa. Vďaka tomuto obrázku pochopila, že k tomu, aby ju Mária mohla ľahšie niesť, skryť pod svoj plášť a zjednotiť sa so Synom, musí ostať malá. Znamená to žiť malú cestu. V tomto význame hovorí Mária sama Terezkinými ústami k Celine: „Zahalím ťa pod svoj závoj / kde prebýva Kráľ neba. / Jedinou hviezdou, ktorá bude odteraz / žiariť tvojim očiam bude môj Syn. // Ale aby som ťa prijala / k Ježišovi pod svoj závoj, / budeš musieť ostať maličká, / ozdobená detskými cnosťami“26 (TB 13, 4–5).27 Závoj svätej Panny, kde sa možno ukryť, odpočívať, usínať v pokoji – je teraz pre ňu symbolom úplnej istoty dieťaťa, miestom dokonalého odovzdania.
