Môj život je chvíľka, sekunda pomíjivá,
ktorá mi uniká a mizne ako sen.
Na lásku k Tebe mi, Pane, ako sám vieš, zostáva
len tento dnešný deň!
Toužím len po Tebe, Ježiši milovaný,
zostaň mi oporou v tomto dni jedinom,
usmej sa, ujmi sa v mojej duši kralovania
aspoň na dnešný deň!
Čo na tom, ak mi hrozí budúcnosť, ktorá je možno temná,
o zajtra neprosím. Môj Pane, zahal len
svojím závojom život môj, chráň čisté srdce vo mne
aspoň po dnešný deň!
Myslím-li na zajtra, nestálosti sa bojím,
do srdca vniká mi bolesť a žalostný sten;
môj Bože, o zkúšky, o bolesť ale stojím
aspoň po dnešný deň!
Brzy Ťa uvidím na večnom brehu, Pane,
môj Božský Lodivode, v jehož rukách som,
veď pokojne moju loďku z búrky nevázanú
aspoň po dnešný deň!
Dovoľ mi, Pane môj, aby som sa v Tebe skryla;
sem nedolehne hluk, ktorý vládne nad svetom,
dopraj mi, aby som v Tvojej láske a prízni žila
aspoň po dnešný deň!
Pred Božským Srdcom Tvojím všetko časné zabúdam,
strach z ťažkých nočných snov je kľudom zapudený.
Dopraj mi v tomto Srdci miesto, nechcem inam
aspoň na dnešný deň!
Eucharistia Božská, z neba živý Chlebe,
tajomstvo, ktorého zrod je láskou podmienený,
Ježiši, biela Hostia, chcem mať len Teba
v srdci po dnešný deň!
Dopraj mi, aby som sa navždy spojila s Tebou, má vinica, zostávaj môj vínny kmeň,
ktorý by som rada zlatým hroznom obdarila
prvýkrát v dnešný deň.
\n
a na tvorenie hrozna mám svoj dnešok len…
Kéž ako apoštol som ohňom zanícená
aspoň v tento deň!
\n
ktorá mi dáva Syna, ať s Ním jedno som,
kéž by si ma, Matko, svojím závojom zahalila
aspoň na dnešný deň.
\n
svieť, aby smer mojej cesty zostal ozárený,
volám Ťa, veď ma a pomáhaj vnuknutiami
aspoň po dnešný deň.
\n
v dalekom vyhnanstve bez Tebe chrádnem len;
kéž by som mohla pozerať na Tvoju tvár aspoň po dnešný deň.
\n
Moja duša brzy vzletí s chvalospievom vzhľadu v deň, ktorý bude provždy nad ňou rozzárený.
\n
\n
(Báseň svätej Terezie z Lisieux napísaná 1. júna 1894. Z knihy Báseň svätej Terezie z Lisieux, v preklade Anděly Janouškové, KNA 1995)
\n
\n\n\n
