Mária Magdaléna de’ Pazzi (1566–1607)
Duch svätý prichádza do duše s pečaťou Slova, s pečaťou krvi obetovaného baránka, ba táto krv ho dokonca má k tomu, aby prišiel, predsa len Duch sám vane a žiada si prísť. Tento vanúci Duch je v sebe bytím Otca a bytím Slova a vychádza z bytnosti Otca a z lásky Slova a vstupuje do duše ako tryskajúci prameň a tá sa do neho noří.
Ako keď vyvierať dve rieky a zlievajú sa, takže menšia stráca svoje meno a prijíma meno tej väčšej, práve tak pôsobí tento božský Duch, vstupujúci do duše, aby sa s ňou spojil. Nezostáva, len aby duša, ktorá je predsa menšia, stratila svoje meno a prenechala ho Duchu; učiní to, ak sa mu natoľko otvorí, že s ním splinie v jediné.
A tento Duch, rozdávateľ bohatstva uloženého v srdci Otca a strážca úradkov vytvárajúcich sa medzi Otcom a Synom, preniká do duše s takou jemnosťou, že nebýva ani pozorovaný a že len málo ľudí rozoznáva jeho skutočnú veľkosť. Mocne i ľahko prúdi Duch do všetkých miest, ktoré sú hotové a pripravené ho prijať. Každé ucho rozeznieva svojim opätovným slovom i svojim najhlbším mlčaním. Nehybný, i sám pohyb, príbojom lásky všetko preniká.
Nezostávaš stáť, svätý Duchu, v nehybnosti Otca ani v Slove, a predsa si ustavične v Otcovi i v Slove i v sebe samom, ako aj v každom dobrom duchu a vo všetkom stvorenom. Stvorenie ťa potrebuje pre krv, ktorú prolil jednorozený Boh Syn, Božie Slovo, ktoré sa z nesmiernej lásky samo učinilo svojmu stvoreniu nepostrádateľným. Ty spočívaš na každom stvorení, ktoré sa spravuje tak, aby v čistote, skrze účasť na tvojich daroch, dosiahlo skutočnú podobnosť s tebou. Spočívaš na tých, ktorí boli skropení krvou Baránkovou, nechávajú v sebe Božie slovo pôsobiť a pripravuju ti v sebe dôstojný príbytok.
Príď, Duchu svätý! Ať príde zjednotenie s Otcom a láska Syna – Slova. Ty, Duchu pravdy, si odmena svätých, si osvieženie duší a svetlo tých, ktorí sú v temnotách, ty si bohatstvo všetkých chudobných, poklad milujúcich, nasytenie hladných, útechu tých, ktorí sú mimo domov. Si to práve ty, v ktorom sú obsiahnuté všetky poklady.
Príď ty, ktorý si zostúpil na Máriu a spôsobil, že Slovo sa stalo telom, a svojou milosťou v nás učiň to, čo si v Márii učinil skrze milosť a prirodzenosť!
Príď, Duchu svätý, a znič v nás všetko, čo nám bráni úplne sa v tebe stráviť.
(Zo zápisu výpovedí Márie Magdalény de’ Pazzi)
