Wilfrid Stinissen (1927–2013)
Existuje podivná výčitka, ktorá sa objavuje vždy, keď sa začína hovoriť o prežívaní prítomného okamihu. Hovoríme: „Nemôžem žiť v prítomnom okamihu, lebo na to hneď zabudnem. Prvých pár minút to ešte nejako ide, ale potom je hneď koniec.“ Lenže už samotné tieto slová prezrádzajú, že sme vôbec nepochopili podstatu veci. Zdá sa nám, že v budúcnosti nebudeme vedieť žiť v prítomnom okamihu. Ale veď sa to týka teraz – kedy ja píšem a vy čítate.
Naplňme to teraz bez zvyšku prítomnosťou, začnú sa počas dňa objavovať ďalšie a ďalšie chvíle, ktoré nás budú volať a vyzývať, aby sme do nich vstúpili naplno. Odpovieme-li na ne zakaždým „áno“, začnú narastať geometrickou radou. Dovoľme si prepych nemyslieť na budúcnosť, hovoríme-li o žití v prítomnosti. To, čo sa od nás teraz žiada, nie je žiť prítomný okamih po celý zvyšok života. Postačí, že to urobíme práve teraz. (...)
Každý okamih je posolstvom, ktoré treba brať vážne. Mnohí ľudia v živote nič nedosiahnu, pretože stále dopúšťajú, aby ich najrôznejšie príležitosti míňali nevyužité. Príležitosť je však treba „chytiť za pačesy“, okamih je treba prijať, keď klope na dvere. „Áno“, také „áno“, ktoré obsahuje celú našu bytosť a vyjadruje našu otvorenosť novým prichádzajúcim veciam. Ďakujem! Hnev a rozčúlenie sú neomylnými znakmi nepripravenosti otvoriť sa posolstvu daného okamihu.
Vo chvíli voľna otvorím Nový zákon a čítam: „budete ďakovať Otcovi, ktorý vás pripravil na účasť na dedičstve svätých vo svetle“ (Kol 1,12). Žijeme-li prítomný okamih, nečakáme, až zabudneme na výzvu svätého Pavla, ale hneď začneme ďakovať Otcovi.
Niekto nás požiada: „Modli sa za mňa.“ Správna reakcia je okamžite sa za neho pomodliť. Tu je treba hľadať riešenie problému, s ktorými sa mnohí potýkajú. Stále sa trápi výčitkami svedomia, že niekomu sľúbili modlitbu, a potom na svoj sľub zabudli. Sľubujeme-li niekomu, že sa za neho pomodlíme, najmúdrejšie je urobiť to ihneď. Kto tak žije – bdelé a triezvo – pravdepodobne zažije okamihy, v ktorých sa mu onen človek bude pripomínať: v každom prípade to bude nová výzva k modlitbe. Z našej prímluvy za druhých sa nikdy nestane systematická záležitosť. Tým skôr by mala byť vďačným prijímaním výziev prichádzajúcich zvonku i zvnútra.
Prevzaté z knihy: Kresťanská hlboká meditácia
Autor: Wilfrid Stinissen OCD
Vydalo: KNA
