P. Wilfrid Stinissen, OCD
(ukážky z denných úvah rovnomenné knihy)
1. Zelené oázy vo svete.
Jedinou konstruktívnou silou na svete je láska. Bez lásky nemôže ľudské snaženie nikdy priniesť trvalé výsledky. Podľa Jána od Kríža poskytne jediná kvapka čistej lásky svetu väčší úžitok než všetky ostatné diela dohromady.
Preto je tak dôležité, že existujú ľudia, ktorí venujú celý svoj život umeniu, ako sa otvoriť Božej láske. Iní ich za to kritizujú a poukazujú, že sa tak distancujú od núdze vo svete. Avšak akýmsi neviditeľným riadením práve títo ľudia zosobňujú otvorenosť sveta voči Bohu. Po línii duchovnej, avšak úplne realisticky, získava svet ich prostredníctvom nové oči a uši, nové antény, ktoré uvádzajú do pôvodného stavu vzťah stvorenia voči Bohu. Pokoří-li se pred Bohom a prosí za odpustenie, nie sú sami. Majú so sebou celý svet a prinášajú Bohu ako obetu ťažké bremeno hriechov sveta. Nie sú to už jednotlivci, ale univerzálni bratia a sestry.
Raz som sa spýtal Patera Voillaumea, zakladateľa Malých bratov Ježišových, ako smýšľa o živote sestier karmelitánok a či sa domnieva, že ich prísny spôsob života stranou sveta má stále ešte význam pre cirkev našich čias. „Je veľmi, veľmi dôležité,“ odpovedal mi, „že také kláštory existujú. Sú ako zelené oázy v tom veľkom meste, ktorému sa hovorí svet.“
Kto žije svoj život v odovzdaní Bohu, necíti sa lepším než ostatní; nikto nepociťuje svoju malosť tak ako ten, kto stojí v plnom svetle Božom, a je si plne vedomý, že bol povolaný k takémuto životu preto, aby slúžil svetu.
2. Modlitba prezradí, kto si.
Nič iné nedokáže človeka tak odhaliť, ako spôsob jeho modlitby. Niektorí ľudia tvrdia, že charakter človeka sa dá vyčítať z jeho rúk. Možno, že tomu tak je. Ešte lepšie človeka spoznáme, keď nám prezradí, ako sa modlí.
Modlitba hovorí o tvojej dôvere či samolibosti, o tom, či bažíš po Bohu, alebo túžiš po zbytočnostiach, o tvojej láske, či o tvojom egoizme. Tvoja modlitba môže dospieť k Božiemu srdcu, môže však tiež medzi Bohom a tebou vztyčiť múr.
Ježiš vyprávi o dvoch mužoch, ktorí išli do chrámu, aby sa modlili (Lk 18,9–14). Modlitba jedného z nich „proráža oblaky“, modlitba druhého sa zdvíha len nepatrne nad povrch zeme. Prvý z mužov sa vrátil domov ospravedlnený, druhý sa len ešte viac utvrdil vo svojej samolibosti.
Farizeus sa zdánlivo obracia k Bohu. „Bože,“ hovorí. V skutočnosti sa obracia sám k sebe: „Ja nie som ako ostatní ľudia, ja sa postím dvakrát za týždeň, ja odvádzam desiatky zo všetkých svojich príjmov.“ Zdánlivo hovorí k Bohu, má však na zreteli iba svoje záujmy. Je tak zaujatý sám sebou, že v jeho vnútri vôbec nie je pre Boha miesto.
Colníkova osobnosť nevzbúdza zvláštny obdiv. Je to bezcitný koristník a získal si výhody na úkor iných. Predstupuje však pred Boha taký, aký je. Jeho modlitba spočíva iba v tom, že prichádza k Bohu so všetkou svojou biedou a prosí Boha o pomoc. Preto mu Boh môže dať samého seba.
A to je práve podstata modlitby: dať Bohu možnosť byť tým, čím je, a nechať Boha naplniť naše vnútro sebou samým.
3. Tvoje vnútro je nezkažené.
Nezáleží na tom, či si toho vedomý alebo nie, hlboko vo svojom vnútri nosíš túžbu po Bohu, lásku k Bohu. Preto nejde vo tvojom duchovnom raste v podstate o nič iné než o návrat do hĺbky tvojej duše.
V centre svojho ja si naprosto zdráv. Tu nie je hriechu, si tu nenarušeným obrazom Božím. Tvoja odvrátenosť od Boha tento obraz zranila, nič však ho nemôže úplne zničiť. Samotné narušenie je zavinené práve tým, že nežiješ plne vo svojom vnútri, vo svojom centre, kde všetko je čisté a neporušené.
Svoje jadro nosíš ustavične so sebou. Máš-li len trochu skúseností s modlitbou a vnútorným usebraním, vieš, že už teraz v sebe chováš posvätný príbytok, v ktorom si úplne spojený s Bohom. V okamihoch obdarovania milosťou snáď dokonca tušíš záblesk svetla, ktoré v ňom prebýva. Prezatím ti ešte nie je dáno v tom svetle sa definitívne zabývať. Avšak tvoja duchovná cesta deň za dňom je ustavičným a čím ďalej hlbším prenikaním do jadra tvojho bytia.
Až nakoniec dospeješ do hĺbky, nájdeš tam Krista. Kypiaci život, ktorý v sebe objavíš, to je život Kristov. Tvoj pravý život je životom Kristovým.
Kristus vo tvojom vnútri nie je kdosi druhý, s nímž můžeš hovořiť a naslouchat mu, ktorý však prežíva iný život než ty. Jeho život je tvojím životom. Ty a on ste jedno, tak ako údy sú jedno s hlavou, tak ako úpony sú jedno s vinorodom. To je Ježišovo srdce, ktoré bije v tvojich prsiach a dáva ti život.
(Preložila prof. Dagmar Chvojková)
