Depresia mi dáva predchuť úplného svlečenia sa zo všetkého vlastného, ktoré tak túžobne očakávam, aby On mohol byť všetkým v mojom vnútri. Vytrháva ma zo súvislosti, v ktorej sa odo mňa očakáva, že budem fungovať, a staví ma do postavenia úplnej závislosti. „Má“ sila k činu je preč, má vôľa nič nezmôže – a dokonca má túžba sa zdá spútaná a omráčená. Som ponížený do stavu, v ňomž už takmer len vegetujem. A tak začínam chápať, že len Boh ma ešte udržuje pri živote. Len On dáva krvi kolovať v mých žilách. Len On dáva môjmu srdcu biť… Učí ma spočívať v mojej nahote a dúfať len a len v Neho.
(Wilfrid Stinissen OCD /1927–2013/, prijatá korešpondencia)
