Živé Božie slovo: 1 Kráľ 18,36–40
„Nastal čas, kedy sa prináša obetný dar. Prorok Eliáš pristúpil a povedal: »Hospodine, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, nech sa dnes pozná, že ty si Boh v Izraeli a ja tvoj služobník a že som vykonal všetky tieto veci podľa tvojho slova. Odpovedz mi, Hospodine! Odpovedz mi, nech pozná tento ľud, že ty, Hospodine, si Boh. Ty sám obráť ich srdcia späť k sebe.«
A padol Hospodinov oheň a spálil zápalnú obetu i drevo, kamene i prach, a vodu z priekopy vypil. Keď to celý ľud videl, padli na tvár a volali: »Len Hospodin je Boh! Len Hospodin je Boh!« Eliáš im rozkázal: »Pochyťte Baalových prorokov! Nikto z nich nech neunikne!« Keď ich pochytali, zaviedol ich Eliáš dolu k potoku Kišónu a tam ich pobil.“ (18,36–40)
Eliáš sa modlí ako jedinec a modlí sa pokojnými, jednoduchými slovami. Tých druhých bolo mnoho a správali sa ako šialenci; snažili sa všetkými možnými spôsobmi, aby svojho boha ovplyvnili, aby ho obmäkčili spôsobom a trvaním svojho tanca, svojimi pohybmi. Eliáš ukazuje moc, ktorá je daná modlitbe jediného veriaceho. Jeho modlitba je vypočutá. Ale je vypočutá preto, lebo v celom životnom postoji modliaceho sa je viditeľná viera, spojenie s pravým Bohom, v ktorého nekonečnú moc verí. Eliáš tiež ukazuje, že táto viera v žiadnom prípade nie je masovým javom, že jediný svätý stačí, aby priviedol celý národ k obráteniu. Boh určite počuje hlas celého národa, počuje však tiež hlas jednotlivca. Boh sa stará o svojich verných v hodine ich biedy, ktorá môže byť hodinou jeho oslavy.
Oheň sa snáša dolu s božskou silou. Odpovedá na modlitbu Eliáša, ktorý postavil Boží oltár, pripravil obetu, drevo a celé okolie dal poliať vodou, aby obdržal práve túto Božiu odpoveď. Lebo čo táto modlitba očakávala, bolo už samo o sebe nekonečne viac, než v čo čistá ľudská modlitba môže dúfať. Boží oheň pohlcuje obetný dar a vysušuje vodu. Dokazuje, že modlitba veriaceho má moc nechať pôsobiť Božie zázraky vo svete v neslýchané plnosti.
Hneď nato nechá Eliáš pochytat falošných prorokov a usmrtiť ich. Vypudí neveru zo stredu viery, trestá uprostred milosti Božej. Dáva tým ľudu možnosť začať pred Bohom nový život, život, v ktorom má byť všetko, čo je hriech a pokušenie k hriechu, vyhladené očisťujúcim ohňom, ktorý spálí všetko nečisté. Dokonca aj kamene majú byť symbolom očisty, ktorú je treba na ľude vykonať; aj tie sú spálené; tak má byť zo dvanástich kmeňov vyhladená celá nevera, aby navždy zachovali nádheru novej viery v moc pravého Boha. Je koniec službe dvom pánom. A ľud sa má naučiť modliť. Eliáš mu všetko ukázal: jednoduchosť vo svojej modlitbe, ale tiež neochvejnú dôveru v Boha, pravdu Božieho slova, na ktorom dôvera spočíva. Milosť položila v dejinách národa nový začiatok.
Pre Eliáša predstavuje tento nový začiatok vytrvanie v jeho poslaní. Bude snáď jeho ťarchu pociťovať silnejšie než kedykoľvek predtým, ale s istotou, že jeho poslanie je pravdivé a skryté v Bohu. Boh mu pomohol. Jeho modlitba sa stala jednoduchým rozhovorom a Boh v ňom božsky jednoducho odpovedal.
Obrátenie dostali silu skoncovať s falošnými prorokmi: to je prvý plod prorockej modlitby. Eliáš chcel, aby sa presadila Božia pravda. Prosil o to, aby pravda, ktorá platí medzi Bohom a ním, platila teraz aj medzi Bohom a národom. Sila, s ktorou kráčal svojou cestou, má byť daná aj národu. Jeho modlitba bola modlitbou odovzdania: chcel odovzdať, čo má sám, a poznáva pritom istotu pravdy, jej moc, jej účinnosť. Jeho služba je službou Božej vôle: chce len to, čo chce Boh: obrátenie blúdilých. Bude sprevádzané mocou. Túto moc náhle dostáva prorok, aby tak národ poznal moc Božiu. A predsa je táto moc, ktorá sa zjavuje v Božom ohni a ešte viac v obrátení hriešnikov, úplne spojená s jednoduchým slovom modlitby. Slovo modlitby má moc nad Bohom: má moc vyvolať moc Božiu.
Veriaci, ktorí po tom, čo videli moc a pôsobnosť modlitby, dostali náhle mocnú vieru a boli naplnení doteraz nepoznanou silou. Počínajú tušiť, čím môže byť Božia pravda a čím služba tejto pravde. Tuší niečo z tajomného kolobehu slova a moci medzi Bohom a jeho poslom. Ten obdrží Božiu moc, keď ju použije v Božom zmysle. Modlitba už nie je nejakou neurčitou, snáď nesplniteľnou prosbou, ani ponižovaním sa pred Bohom, ani slabošským prejavovaním nejakého želania, vďačnosti alebo strachu, ale rozhovorom v plnom slova zmysle, do ktorého vchádza celý Boh so svojou pravdou a mocou. Ale pretože Boh je partnerom v tomto rozhovore, jeho možnosti sa nekonečne rozširujú, prúdy nebeskej moci sa vylievajú na zem tak prudko, že prekona všetko pozemské, všetky ustálené zákonitosti hodí cez palubu. A pojmy, ktoré boli vytvorené v nevere a vlažnosti, sa teraz vyhadzujú žalostne. Nevera a vlažnosť sa nemôžu udržať na výške tohto rozhovoru, klesajú, zostávajú viazané na ľudské hranice, nemajú nič, čo by ukázali, čo by sa i len vzdialene podobalo zázraku.
Zázrak na Karmeli neznamená ani tak viditeľné prijatie obete Bohom, usmrtenie falošných prorokov, obrátenie národa, koniec lži, ako skôr rozhovor samotný, modlitbu. Tá teraz predstavuje zázrak, ktorý Boh daruje každému veriaceho. Nie, aby ho veriaci skryl, ale aby ho v jeho plnej zázračnej moci použil v zmysle Božom.
Prevzaté z knihy: Eliáš
Autor: Adrienne von Speyr
Vydalo: KNA
