Živé Božie slovo: 1 Kráľ 18,25–30a
„Eliáš vyzval Baalových prorokov: ‚Vyberte si jedného býka a pripravte ho prvý, pretože vás je viac. Potom vzývajte mená svojich bohov, ale oheň nezakladajte!‘ Vzali teda býka, ktorého im dal, pripravili ho a od rána až do poludnia vzývali Baalovo meno: ‚Baal, odpovedz nám!‘ Neozval sa však nikto, nikto neodpovedal. A poskakovali u zhotoveného oltára.“
V poludnie sa im Eliáš začal posmievať: ‚Volajte čo najhlasnejšie, veď je to boh! Možno je zamyslený alebo má potreby, alebo odcestoval. Snáď spí, ať sa prebudí!‘ Oni volali čo najhlasnejšie a zasadzovali si podľa svojho zvyku rany mečmi a oštepmi, až ich polievala krv. Minulo poludnie a oni ešte pokrikovali až do chvíle, keď sa prináša obetný dar. Neozval sa však nikto, nikto neodpovedal, nikto tomu nevenoval pozornosť.“ (18,25–29)
Teraz sa zdajú byť opustení Baalovi proroci. Sú osamelí, pretože nenaliezajú kontakt so svojím bohom. Pripravili obetu, všetko zariadili podľa svojho zvyku, ale nič sa nedeje. Namáhajú sa čím ďalej tým viac, Eliáš sám ich pobáda k väčšiemu vypätiu, aby nemohli za neúspech svojho boha zviniť vlastnú vinu. Celé hodiny sa namáhajú a používajú všetky prostriedky, ktoré poznajú, aby vylákali boha z jeho mlčania. Eliáš sa im vysmieva, to ich ešte viac podnecuje. Stále užšie sa zhromažďujú v spoločenstve, ktoré sa spoločne namáha, ale všetko je márne. Medzi nimi a ich bohom sa neukáže ani najmenšia súvislosť; tento boh nie je prítomný, nestará sa o nich, nevyslyší žiadnu modlitbu. A to nielen na chvíľku, ale natrvalo. Prichádza hodina večernej obete a stále sa nič nedeje.
Keď sa modlí ten, kto verí v pravého Boha, vie, že vždy bude nejakým spôsobom vyslyšaný. Na hore Karmel je tento zákon zosobnený veľmi jasne. Tu má (skutočný) Boh len jednu možnosť odpovede, a tá (od Baala) neprichádza. Veď Boh sám nechal skrze svojho proroka zariadiť túto skúšku.
Kto sa modlí k nepravému bohu, je opustený. Je v osamelosti hriešnika, ktorý očakáva spásu od toho, čo sa prieči Bohu, v osamelosti klamára, ktorý od preháňania s nádejou očakáva pravdu. Baal povstal z hriechu a lži a toto dielo hriechu zostáva bez účinku. I tá bezmocnosť božstiev by veriaceho mohla presvedčiť o pravde, keby to potreboval. Nadto ukazuje, že človek sám nezmôže nič, ak mu nepomôže Boh. Baalovi proroci stoja so všetkým svojím snažením pred ničotou.
„Tu povedal Eliáš všetkému ľudu: ‚Pristúpte ku mne!‘ Všetok ľud k nemu pristúpil.“ (18,30a)
Keď Eliáš predpovedal ľudu sucho (1 Kráľ 17,1), odhaľovala sa pravda jeho predpovede len pozvoľna. Jemu samému bolo jasné okamžite, zatiaľ čo ľudu len postupne, že vyslovil pravdu. A táto pravda bola pre ľud len jednou medzi mnohými inými; ten, ktorý za ňu ručil, pravý Boh, mu zostával vo svojej jedinečnosti skrytý. Teraz však predstupuje Eliáš pred ľud s celou veľkosťou svojho príkazu, s mocou, ktorá z jeho príkazu vždy vychádzala, ale teraz má jednoznačne vyjsť najevo. S touto mocou príkazuje ľudu, aby predstúpil. A on poslechne. Už to nie je ten Eliáš, ktorý prichádza k samotnej žene a vstupuje do jej osudu (1 Kráľ 17,8nn), ani ten Eliáš, ktorý v skrytosti pri potoku vedie dokonale kontemplatívny život a Boh ho živí prostredníctvom havranov (1 Kráľ 17,2nn), teraz je mužom činu, ktorý potrebuje verejnosť. Vystupuje s pokojnou istotou a počína si pred touto verejnosťou ako niekto, koho Boh vyznamenal. Vo svojich vlastných očiach mizne vo svojom príkaze, pre oči ľudu musí zastupovať Boha, aby v ňom ľud uvidel Božiu moc. Ľud cíti moc, ktorá je v Eliášovi prítomná, a sklání sa pred ňou ako pred niečím neslýchaným. Zhromažďuje sa okolo neho.
Prevzato z knihy: Eliáš
Autor: Adrienne von Speyr
Vydalo: KNA
