Živé Božie slovo: 1 Kráľ 18,20–24
»Achab ... obeslal všetkých Izraelitov a zhromaždil prorokov na hore Karmel. Tu pristúpil Eliáš ku všetkému ľudu a povedal: „Ako dlho budete poskakovať na obe strany? Je-li Hospodin Bohom, nasledujte ho; ak je Baal, choďte za ním!“ Ľud mu neodpovedal ani slovo. Eliáš ďalej povedal ľudu: „Ako Hospodinov prorok zostávam už sám“...« (18,20–22a)
Keď kráľ prijal prorokov rozkaz, poslechol a nechal ľud a prorokov zhromaždiť na hore. Prichádzajú, aby videli Eliáša a aby sa doviedli, ako to vyzerá s jeho mocou, ale tiež aby poslúchli kráľa a aby touto poslušnosťou odpovedali na výzvu Eliášovu. To je jedna stránka ich bytia. Druhá spočíva v službe Baalovi, v ich trvalom odporu voči Bohu.
Eliáš ich vidí pred sebou. Vidí časť poslušnosti, ktorú prejavili, s ktorou sa však nemôže uspokojiť. Pretože tá je nezlučiteľná s ich neposlušnosťou voči Bohu a na ľude nie je vidno žiadnu snahu k prekonaniu tohto protikladu. Eliáš je Bohu oddaný bez zvyšku, považuje sa za jediného zostávajúceho proroka. Kedykoľvek vystúpi, deje sa to tak zreteľne v mene Boha, že nikde nie je viditeľný rozpor medzi Bohom a ním. Jeho službe sa nedá dokázať žiadny nedostatok zhody, žiadne zakolísanie, žiadna nedokonalosť. Boží hlas k nemu hovorí, on sám hovorí ako prorok, ale skrze jeho reč počujú poslucháči slovo Božie. Jeho prostredníctvo je bez chyby. A keď teraz ľud kárá a nechce ďalej trpieť jeho kulhaním na obe strany, deje sa to v mene Božom. Pre neho je Božie slovo jedinou platnou pravdou.
Ani kráľ, ktorý Eliáša poslechol, nestojí na jeho strane. Stojí pri ľude. Medzi všetkými kulhajúcimi je on ten najväčší. A Boží požiadavok bezvýhradného nasledovania tak vystupuje tým zreteľnejšie do popredia. Boh sa nikdy nemôže uspokojiť s postojom áno, ale. Taktiež nedovoluje tým, ktorí mu patrí, aby považovali kulhajúce za rovno idúcich. Tak ako On žiada, necháva žiadať aj svojich prorokov: všetko, bez výnimky.
»... ale Baalových prorokov je štyristo päťdesiat. Nech nám dajú dvoch býkov. Oni nech si vyberú jedného býka, a nech ho rozsekajú na kusy a položia na drevo, ale oheň nech nezakladajú. Ja urobím to isté s druhým býkom: dám ho na drevo, ale oheň nezaložím. Vzývajte potom mená svojich bohov a ja budem vzývať meno Hospodinovo. Boh, ktorý odpovie ohňom, ten je Boh.“ Všetok ľud odpovedal: „To je správna reč.“« (18,22b–24)
Eliáš stojí pred ľudom sám. Táto osamelosť sa podobá osamelosti Syna na kríži, ktorý stojí pred hriechom celého sveta a podstupuje s ním boj tým, že ho sám nesie. Tu je boj iný. Zostáva konfrontáciou, konštatovaním skutočností, ktoré sa mlčaním ľudu stávajú ešte zreteľnejšími. Eliáš dáva vo svojom prejave k ľudu najprv zdanlivo neutrálny návrh. Pravému i nepravému Bohu dáva v očiach ľudu rovnakú šancu. Pre neho samého, ktorý verí, žiadna neutralita neexistuje. On vie: Boh stojí pri ňom, nenechá ho na holičkách, on sám koná v najväčšej poslušnosti – a teraz je čas. Keď už ho Boží hlas poslal k kráľovi, má teraz dôjsť k rozhodnutiu. A jeho poslušnosť mu dovoluje dať sa cestou, o ktorej sprvu nevie viac, než že sa jednoducho na ňu vydal, v zhode so svojou pravdou a poslaním.
Pravý Boh má odpovedať ohňom. Pre Eliáša je rozhodnuté; pre ľud je otázka stále otvorená: Kto odpovie? Ľud pristupuje na hru: šance sú rovnaké a v zásade sám nič neriskuje. Nemá nič proti tomu, následovať mocnejšieho Boha. A keby skutočne existovala súvislosť medzi prorokovým slovom a suchom, je dobre dať jemu a jeho Božiu šancu. Títo hriešnici sa skutočne neangažovali ani pre falšného, ani pre pravého Boha. Všetko zostáva otázkou náhody: čo sa momentálne hodí lepšie. Súhlas ľudu nemožno brať ako vyjadrenie jeho názoru, nanejvýš ako súhlas s ponúknutou podívanou.
Prenesené z knihy: Eliáš
Autor: Adrienne von Speyr
Vydalo: KNA
