Vždycky som mal lásku k mariánskym pútnickým miestam, zvlášť k tým najväčším a najznámejším, k Lúrdam a Fatime. Ale nemyslel som si, že sa do nich dostanem. Až vlani mi prišli zčistajasna od Panny Márie. A k tomu ešte koncom roka a začiatkom tohto púť do Medžugorja, opäť tak nečakane.
Bola zorganizovaná Dr. Fr. Mráčkom ako púť a zároveň ako charitatívna pomoc tamným skúšaným národom na dobu od 28. decembra do 3. januára. Dopoldne 28. decembra vyrazili dva autobusy z Prahy, jeden s českými pútnikmi, druhý s moravskými. Šiel s nimi jeden kňaz, nám známy P. Josef Brychta, bývalý farár vo Slavoniciach a bývalý dekan dačického dekanátu, neskôr pôsobiaci v Tuřanoch a teraz u sv. Jakuba v Brne. A päť bohoslovcov z pražského a olomouckeho seminára. Ja som sa k nim ešte s jedným mladým farárikom pripojil na hraniciach v Dolnom Dvořišti.
Išli sme pokojne cez Rakúsko a potom cez krajiny bývalej Juhoslávie Slovinsko a Chorvátsko, až nás o druhej hodine v noci zastavila polícia, pretože sa pre strašlivé veterné búrky nedalo ísť ďalej, hlavne nie trajektom cez more u poloostrova Pag, kudy sa muselo ísť pre blízke boje. Inak sa išlo podľa pobrežia bezpečne a nebolo vidieť stopy vojny. Večer 29. decembra o 21 hod. sme mali sv. omšu u františkánov v Zadar. Do Medžugorja sme dorazili pred piatou hodinou ráno 30. decembra.
Náš denný poriadok bol asi taký: dopoludnia sme mali v kaplnke u rehoľných sestier českú sv. omšu pre našich pútnikov. Jeden deň sme vyšli vo vetre a zime namáhavou cestou spojenou s rozjímavým ružencom na horu Podbrdo, druhý deň na horu Križovac s rozjímavou krížovou cestou. Jedného dňa sme hovorili s Vickou u ich domu, druhého dňa s Jelenou tiež u domu. Jedno popoludnie sme šli do Mostaru, ale o tom neskôr.
Večer každého dňa sme sa zúčastnili bohoslužby, ktorá trvala tri hodiny, od päť do osem. Pri nej sa pomodlí celý 15 desiatkový ruženec v jehož priebehu sa zjavuje Panna Mária. Sv. omša je chorvátsky koncelebrovaná s prítomnými kňazmi, len evanjelium sa prečíta v niekoľkých jazykoch, tiež česky. Po sv. omši si kňaz kľakne u oltára a všetci sa modlia 7× Otče náš, Zdravas Mária a Verím v Boha. 31. decembra kľačali pritom vedľa neho Vicka a Marija. Po sv. omši je ešte adorácia alebo pobožnosť u jasličiek. Krásne to bolo na zakončenie starého a začiatok nového roku. Mnoho kňazov koncelebrovalo a kostol bol plný pútnikov, po sv. omši bola ďakovná pobožnosť vonku pred kostolom. A potom polnočná svätá omša.
Ale iste čakáte, že niečo poviem o vojne, ktorá tam zúri. Medžugorje je úplne bez pohromy. Napriek najväčšiemu úsiliu pútnické miesto naprosto zničiť, Panna Mária je zázračne zachránila. Tak ako v Lúrdach, keď pri štvrtom zjavení bolo počuť hrôzostrašné hlasy, stačil pohľad Panny Márie v tú stranu a okamžite všetko utíchlo. Posledný deň v roku sme zašli do Mostaru pustým krajom medzi vápencom porasteným tu a tam malými kríkmi. Videli sme poboženou novú katedrálu, len pred ňou stojí neporušená socha Panny Márie s Ježiškom. Biskupská rezidencia je úplne zničená, všetko v nej je zničené. Odtiaľ sme išli k parku, v ktorom je pochovaných asi 500 padlých. Potom k františkánskemu kostolu, na ktorý dopadli 6. mája 1992 štyri bomby, takže zostali trčať len holé múry, vo vnútri je hromada sutín. Ale kláštor nebol poškodený. Staré mesto je úplne rozbořené. Z mostov zostal iba jeden, ten najstarší. Ľudia žijú v biede.
Posledný deň nášho pobytu sa nám podarilo mať českú sv. omšu pre našich pútnikov skoro ráno v kostole. Kobedeniu sme sa vydali na spiatočnú cestu. Pre strašné veterné búrky sme stratili dva dni, a to nám ešte pomáhal Červený kríž, takže sme prišli domov 5. januára miesto 3. januára. Bol som zvyknutý na veľké vetry na Moravskej Sibíri a mal som ich rád, ale také strašné vetry som v živote nezažil. Pripomínali vietor, lámajúci skaly, ktorý zakúsil prorok Eliáš. Tam aspoň prevaľoval kamióny.
V Lúrdach, vo Fatime i v Medžugorji Panna Mária vyzývala a vyzývala k modlitbe, zvlášť k ružencu. Už v Lúrdach volala trikrát „pokánie, pokánie, pokánie“. Ale ešte viac volala k pokániu vo Fatime a najviac v Medžugorji. Tu ešte navyše k pôstu. V Lúrdach sa predstavila ako Nepoškvrnené počatie, vo Fatime ako Kráľovná svätého ruženca a v Medžugorji ako Kráľovná pokoja. Na týchto miestach je cítiť jej prítomnosť a jej pôsobenie do celého sveta. Tá zostane v človeku.
P. Metoděj Minařík O.Carm.
