Ján od Kríža
(Živý plameň lásky 3,59–61)
Predpokladajme, že ako duchovný správca niekomu vyhovuješ, možno tomu, kto nie je povolaný k pokročilejšej ceste ducha. Ale nemôžeš vyhovieť všetkým ľuďom, ktorých nepúšťaš z rúk. Boh predsa vedie každého inou cestou, pretože niet charakteru, ktorý by sa len z polovice rovnal inému. Kto už môže o sebe povedať ako sv. Pavel, že môže byť všetkým všetkým, aby získal všetkých? Takto ľudí znásilňuješ, berieš im slobodu a trúfaš si myslieť, že si obsiahol celé evanjelium, natoľko, že chceš ľudí zcela upútať len na seba, ba ešte horšie: rozčuľuješ sa, keď hľadajú vysvetlenie u niekoho iného. Môže predsa byť, že niekto preberá s niekým iným nejakú záležitosť, pretože by nebolo dobré radiť sa o nej s tebou alebo preto, že mu to sám Boh tak vnuká, pretože ten druhý ho môže naučiť to, čo ty by si nemohol. Ty však – to nehovorím bez hanby – mu robíš scény jealousy ako sa vyskytuje u manželov. To má sotva čo dočinenia s horlivosťou pre Božiu česť a pre spásu duší! Veď nebudeš tak smelý, aby si tvrdil, že človek, ktorý sa preto urazí, urazil Boha. Je to žiarlivosť tvojej domýšľavosti, tvojej pýchy alebo niečo iné z tvojich hnutí nedokonalosti. Proti takým duchovným správcov je Boží hnev veľký! Skrze Ezechiela im vyhrozuje: „Živili ste sa mliekom môjho stáda a odievali sa jeho vlnou. Ale nepásli ste moje stádo. Z vašich rúk požiadam späť svoje stádo“ (Ez 34,8).
Duchovní správcovia musia ľuďom nechať voľnosť. A sú povinní zachovať im svoje priateľstvo, keď si hľadajú lepšie vedenie. Veď duchovný správca nemôže vedieť, akou cestou si chce Boh sám človeka priviesť, najmä keď ten nie je spokojný s doterajším vedením – čo je len známkou toho, že doterajším spôsobom nepokračuje dopredu. Buď chce Boh ďalej viesť sám alebo je naďalej vhodnejší iný duchovný vodca…
(Ján z Kríža: „... Nechajte ľuďom slobodu“,
in: Živý plameň lásky, 3,59–61, Karmel-Impulse 5/1995)
Preložil dr. Vojtech Pola
