Adrienne von Speyr (1902–1967)
Nie vždy sa k modlitbe musím nútiť, ale dnes je to tak, že musím učiniť poriadne rozhodnutie, aby som vôbec začala; samozrejmosť rozhovoru s Bohom je preč. Keď som chcela začať, zdalo sa mi, že som úplne osamelá a že nikto neodpovedá, zároveň chýbala akási nosná atmosféra pre slovo. To bolo veľké sklamanie. Akoby ten, koho som doteraz milovala, na moje oslovenie ani nepokrčil plecami.
Pozerala som sa sama na seba, či je to »vyprahlosť«, o ktorej sa toľko hovorí; ale nešlo len o to, že sa »nič nepribližovalo«, išlo o zbavenie, o akési mínus; bolo tu menej, než keby sa človek vôbec nemodlil. A nebolo možné zistiť, čoho som bola zbavená. Na začiatku išlo skôr o osobné prežívanie, postupne sa to stávalo čoraz viac objektívnou skutočnosťou.
Potom som zazrela Pána, ako sa pokúša modliť na kríži: »Prečo si ma opustil?« V mojej predchádzajúcej skúsenosti z toho bolo niečo málo naznačené, ale teraz to bolo nekonečne vyprázdnené a beznádejne. Boh už neodpovedal Bohu. Otec počuje zvolanie Syna, ale nereaguje naň. Toto mlčanie Otca nevyhnutne vrhá Syna do najzašej osamelosti; má vychutnať poslednú kvapku v kalichu, ktorá je oveľa horkejšia než tie zostávajúce. Smäd na kríži, bolesti, opovrhnutie svetom, opustenie od učeníkov: to všetko je takmer nič v porovnaní s neodpovedaním Otca. To všetko by bolo znateľné, keby to Otec potvrdil a bol pri tom. Predtým Syn stále vedel o Otcoch potvrdení. Teraz už o ňom s definitívnou platnosťou vedieť nesmie. Je to omnoho horšie ako láska, ktorá odumrela.
Otcova existencia je pritom s ohľadom na opustenost predpokladaná. Čo Otec činí, je horšie, než keby bol neprítomný, než keby sa vytratil. Ide o aktívny úkon nereagovania.
Život umierajúceho Syna sa stáva čoraz vyprázdnejším, až mu krajné prežitie hovorí, že je dosiahnutá najzašia hranica, že »je dokonané«. Zo smrti ide najprv do podsvetia, nie k Otcovi (»Doteraz som nevystúpil k Otcovi«) (1). Peklo, do ktorého teraz zostupuje, je zásadná a nutná okluka na jeho ceste k Otcovi.
(1) Ján 20,17.
(Adrienne von Speyr, Kreuz und Hölle I., Einsiedeln 1966; preložil: Norbert Žuška, OCarm.)
