P. Vojtěch od sv. Hedviky, OCD
Jozef, synu Davidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku; veď čo v nej bolo počaté, je z Ducha Svätého. Počne a porodí syna a dáš mu meno Ježiš.
Tento text z prvej kapitoly Matúšovho evanjelia (verše 20–21) sa v teréziánskom Karmeli denne používa ako antifóna pri spoločných modlitbách, pri ktorých prosíme našich rádu patronov o prímluvu. Sv. Jozef sa tu zjavuje vedľa Panny Márie, proroka Eliáša, sv. Terézie a sv. Jána od Kríža. Tým sa radí medzi najvýznamnejších a najuctievanejších svätých našej komunity. Odkiaľ tento kult?
Úcta k sv. Jozefovi pred reformou
Na rozdiel od úcty k Bohorodičke sa kult sv. Jozefa objavuje v Cirkvi pomerne neskoro. Vo východnej Cirkvi je to v ôsmom storočí, v západnej v podstate až v trinástom a štrnástom storočí. Vtedy je snúbenec Panny Márie a pestún oslavovaný ako vzorný muž starajúci sa o Krista a Jeho Matku. Je to predovšetkým Jean Gerson, ktorý šíri úctu k nemu. Poznáme jeho kázeň na Kostnickom koncile, pronesenú 13. septembra roku 1416, keď vedľa Máriinej veľkosti vyzdvihol nebývalým spôsobom aj význam sv. Jozefa.
Avšak prvým rehoľným spoločenstvom, ktoré ho začalo liturgicky oslavovať, je práve karmelitánsky rád. V 2. polovici 15. storočia sa už oslavuje sviatok tohto svätca a v roku 1580 nachádzame prvé ofícium na česť sv. Jozefa v bruselskom breviári. Ale úcta k nemu sa dá vystopovať už skôr, prakticky takmer hneď po prechode rádu do Európy – počas 13. storočia. Vtedy sa však viazala na jednotlivé osoby či miesta, ktoré šírili tento kult. Čo viedlo karmelitánov k šíreniu úcty k sv. Jozefovi? Bol to ich palestínsky pôvod, ktorý sa odrážal v rozjímaní o pozemskom putovaní Ježiša Krista, a predovšetkým ich skrytý spôsob života, ktorý priamo nabízel reflexiu o rodinnom živote v Nazarete? – Tieto otázky nemožno spoľahlivo zodpovedať, musíme sa tu uspokojiť len s konštatovaním, že karmelitáni uctievali Jozefa Pestúna tak vrúcne a s takou vierou, ako sotva niekto pred nimi.
O ich motiváciách svedčí obsah liturgických textov, ktoré používali pri sviatku 19. marca. Oslavuje sa v nich predovšetkým jeho čistota. Táto cnosť je pre Karmel kľúčová; je to cnosť, pre ktorú bratia zvláštnym spôsobom uctievali a dodnes ctili aj Pannu Máriu. Však „blahoslavení súčistí srdcia, lebo oni uzrú Boha“ a kontemplácia – nazírání Boha – je centrom karmelitánskeho ideálu.
Je oslavovaný aj ako ochranca Máriinho panenstva – ako ten, kto ju chráni pred zlom a prípadným neoprávneným podozrievaním. A hlavne: je Ježišovým pestúnom – osobou, ktorej Boh zveruje svojho jedného milovaného Syna.
Zdôraznená je Jozefova viera, ktorá je (podľa ofícia) ešte bezvýhradnejšia než viera Abrahámova. Veď jemu bolo odhalené tajomstvo Vtelenia, ktoré je tak ťažké prijať.
Terézia a sv. Jozef
Hoci Karmel takto vrúcne ctil sv. Jozefa už pred 16. storočím, skutočný rozvoj kultu sv. Jozefa nachádzame až u sv. Terézie od Ježiša.
Bez preháňania sa dá povedať, že dejiny úcty k Ježišovmu pestúnovi sa dajú rozdeliť na dve obdobia: pred sv. Teréziou a od sv. Terézie. Pričom to druhé obdobie je nesrovnateľne širšie i hlbšie.
Za rozvinutie kultu sv. Jozefa v živote našej matky zakladateľky vďačíme jej družnej povahy. Vo svojom živote bola v žiťom kontakte s mnohými ľuďmi, a to všetkých sociálnych, kultúrnych i náboženských vrstiev. A tento spôsob jednania a bytia prenášala aj na svet nadprirodzený, ktorý zďaleka nie je tak vzdialený tomu prirodzenému, ako by sme si niekedy mohli myslieť. Preto s Kristom rozpráva ako so svojím Príateľom, preto sa obracia na rôzne svätých vo svojich potrebách. Dochoval sa jej „zoznam“ štyridsiatich svätých, ktorých zvláštnym spôsobom ctila. Na prvom mieste je – sv. Jozef. Dôvod? – „Neviem, ako je možné mysliť na kráľovnú anjelov, ako veľmi vytrpela s malým Ježiškom, a nevzdávať vďaky sv. Jozefovi, ktorý im bol takou oporou.“ (Život 6,8)
O jej úcte k Máriinmu snúbencovi hovorí svedectvo z procesu blahorečenia, dosvedčuje je aj jej spovedník, otec Jeroným Gracián: „Medzi tými, o ktorých viem, že veľmi uctievali sv. Jozefa, bola aj matka Terézia od Ježiša z Avily, ktorá pochádzala z vznešeného rodu a v zasľúbenej zemi (to jest: v Cirkvi) zakladala kláštory bosých karmelítok pod patronátom sv. Jozefa… Na základe úcty k tomuto svätcovi prekonala mnoho ťažkostí a počas svojho života i po svojej smrti pôsobila množstvo divov.“ Túto úctu si do kláštora Vtelenia zrejme priviedla z domova, tu sa však rozvinula vďaka jej úsiliu a predovšetkým vďaka milosti zázračného uzdravenia na jeho prímluvu, o ktorom svätica píše v 5. a 6. kapitole Života.
Táto skúsenosť ešte zintenzívnila jej dôveru k sv. patriarchovi, takže mu zverila aj najdôležitejšiu prácu svojho života: reformu karmelitánskeho rádu.
Tu začína založením reformovaného kláštora v Avile. Dom nesie meno sv. Jozefa (srv. Život 32,11) a mohol byť založený len vďaka jeho pomoci (Život 33,12). To, ako v ňom bude Ježišov pestún uctievaný, „dosvedčuje aj Panna Mária“: „Zdal sa mi, že ma naša Pani vzala za ruku a hovorila mi, že jej úcta k slávnemu sv. Jozefovi veľmi teší, že dôjde k založeniu kláštora, že náš Pán, ona a sv. Jozef tam budú mať verné služobnice…“ (Život 33,14).
Preto aj väčšina reformovaných kláštorov, ktoré založila, je jemu zasvätená. Iba šesť zo sedemnástich domov nenesie jeho meno a v žiadnom nechýba obraz tohto svätca. Kapitola sama pre seba je potom socha sv. Jozefa, ktorá sprevádzala sväticu pri všetkých zakladaniach a ktorú umiestnila v kláštore Vtelenia na miesto podpřevorky, keď sa tam proti vôli väčšiny sestier stala predstavenou. „Tento“ svätý Jozef jej vyprával o všetkom, čo sestry robili, takže sa mu potom hovorilo Jose el Parlero – upovídaný Jozef a jeho ústa sú dodnes výrečne pootevrené.
Je pochopiteľné, že Terézia veľmi dbala aj o to, aby bol jeho sviatok čo najslávnostnejší, plný hudby, spevu, výzdoby, bohaté liturgie, ale aj kvalitného kázania… Dajme ešte raz slovo otcovi Graciánovi: „Vždy, keď zakladala nový klášter, nosila pri sebe obraz tohto slávneho svätca, ktorého označovala za zakladateľa rádu – tento obraz sa teraz uchováva v Avile. Všetci, ktorí sa hlásia k reholi bosých karmelitánov, uznávajú za pôvodcu reformy sv. Jozefa, s ktorého pomocou matka Terézia vlastne tento rád založila; práve tak uznáva celý karmelitánsky rád za svoju zakladateľku blahoslavenú Pannu Máriu.“
„Velepíseň na sv. Jozefa“
Rád by som tu citoval podstatnú časť z bezpochyby najznámejšieho a najslávnejšieho textu, aký kedy bol v dejinách svatojosefského kultu napísaný a ktorý nachádzame práve u sv. Terézie v šiestej kapitole jej Života. Na dvoch stránkach tu zhrňuje celé učenie o sv. Jozefovi tej doby, prehlbené o vlastnú skúsenosť.
„Videla som jasne, že jeho pomoc bola vždy väčšia, než som mohla dúfať. Nevzpomínam si, že by som ho niekedy prosila o nejakú milosť, aniž by som ju hneď nedostala. A je to úchvatné spomínať na veľkú priazeň, ktorou ma Pán zahŕňal, a na nebezpečenstvá pre dušu i telo, z ktorých ma vyslobodil na prímluvu tohto požehnaného svätca. Iným svätým, zdá sa, že Boh dovolil, aby nám prispenili v tej či onej potrebe, zatiaľ čo ja zakúsila, že prímluva sv. Jozefa sa vzťahuje na všetko. Tým nám Pán dáva pochopiť, že ako mu bol na zemi poddán, kde mu ako pestún mohol rozkazovať, tak aj teraz na nebi urobí všetko, o čo ho požiadame. To zakúsili aj rôzne iné osoby, ktoré sa mu na moju radu zverili. Mnoho iných sa stalo jeho ctiteľmi nedávno, pretože zakúsili túto pravdu…
Toho, kto mi neverí, prosím len pre lásku Božiu, aby to skúsil, a pozná z vlastnej skúsenosti, ako je prospešné zveriť sa tomuto slávnemu patriarchovi a uctívať ho. Zvlášť ľudia oddaní modlitbe majú mať k nemu dôverný vzťah, lebo neviem, ako je možné myslieť na kráľovnú anjelov a ako veľmi vytrpela s malým Ježiškom a nevzdávať vďaky sv. Jozefovi, ktorý im bol takou oporou. Kto nemá učiteľa, ktorý by ho naučil, ako sa má modliť, zvoľ si za vodcu tohto slávneho svätca a nezmýliš sa…“ (Život 6,6.8).
V tomto texte je predovšetkým vyzdvihnutá moc sv. Jozefa, ktorú má na základe toho, že je „otec Ježišov“. Je tým, kto nám môže byť pomocníkom vo všetkých našich záležitostiach, ale predovšetkým na ceste modlitby.
Dedičstvo sv. Terézie
Jeden francúzsky autor uvádza: „V proslulom reformátorke Karmelu našli pápeži výraznú pomoc pri šírení kultu sv. Jozefa. Mnoho pre to urobil už Gerson, avšak Terézia urobila tisíckrát viac osobne aj prostredníctvom reformovaných karmelitánov a karmelitiek. Predovšetkým jej vďačí sv. Jozef za to, ako je tu na zemi oslavovaný.“
Teréziánsky Karmel skutočne prevzal toto dedičstvo svojej svätej matky a rozšíril ho do celého sveta. Bolo by únavné a bez konca chcieť vymenovať jednotlivé, čím všetkým k tomu prispel. Stačí poukázať na jednu skutočnosť: aj kláštor našich bosých karmelitiek v Prahe je zasvätený sv. Jozefovi a nad vchodom (a ja verím, že nielen tam) tróni jeho socha…
Možno, že nie si ako sv. Terézia, aby si mohol uctievať toľkých svätých a tak ako ona, avšak aj ty môžeš mať dôveru v sv. Jozefa tak veľkú, že zakúsiš podobné veci ako ona.
