Spoveď, ktorú Syn koná zástupne za ľudstvo
V tomto Pánovom slove spočíva celý jeho úkol. Visí na kríži, aby vymohol hriešnikom u Otca odpustenie. Týmto slovom, ktorým je on sám a ktoré formuluje v tejto krátkej vete, spája ako Vykupiteľ ľudí s Otcom. Nevyslovuje ich na Olivovej hore, na začiatku pašijí, ale až teraz, keď je kríž vztyčený medzi druhými dvoma krížmi, keď je cesta utrpenia zastavená, keď kríž pôsobí.
Toto pôsobenie znamená pre Pána utrpenie, táto sila znamená pre neho bezmocnosť. Syn volá Otca; vie ešte o jeho prítomnosti a pozná tak dokonale svoje vlastné poslanie, že sám zasahuje, v slove, v zvolaní, pričom ale nijakým spôsobom nepoukazuje na to, čo zakúša. Vyslovuje prosbu. Nevyjadruje v nej názor, ale dokonalú znalosť, ktorú získal o ľuďoch počas tridsiatich troch rokov života na zemi. Žil medzi nimi, zdieľal ich všedný život, pozná ich presne takých, akí sú.
Po celú tú dobu mal ale i príležitosť pozorovať ich v láske, ktorú k nim chová, a v tejto láske odhadnúť ich hodnotu. Vie, jací sú. Nie sú takí ako on. Sú bytosťami, ktoré potrebujú neustálu pomoc a povzbudenie, ktoré by museli bez Božej schovívavosti zahynúť, bytosti úplne odkázané na Božie milosrdenstvo. Nie sú dokonca ani dostatočne silné na to, aby samy kričali po tomto milosrdenstve, vie toho príliš málo, aby mohli uznať jeho nutnosť. Zabúdajú na Boha. Zabúdajú na Syna, ktorý žije s nimi. Len na seba nezabúdajú. Ale obraz, ktorý si o sebe utvorili, je obraz zdeformovaný hriechom. Vymkol sa im pravdivý pohľad na seba samých. A v tomto stave jednajú ďalej, ale už ne v súlade svojho vedomia a konania, nýbrž akosi bez vôle, bez vedomia, bez zodpovednosti. Robia veci, ktoré nedokážu posúdiť, ktoré robia jednoducho len kvôli činu, pred Synom, proti Synu. A on vie, že nemôžu byť povolaní k plnej zodpovednosti, a vyvodil z toho záver: zodpovednosť nesie on sám. To, že ju nesie, ale neznamená, že ľudí zanecháva nimi samotnými, naopak, predáva ich Otcovi. Jeho odpustenie. O toto odpustenie prosí Otca vo svojej prvej modlitbe na kríži.
Je to veľká spoveď, ktorú Syn koná zástupne za ľudstvo. On preberá celú zodpovednosť, to znamená, on nesie celú vinu. Tým, že ľudí omlúvuje, tým, že zahaluje pred Otcom ich vinu, ukazuje sa vina na ňom. To, čo skutočne vykonali, nemôže ostať Otcovi skryté. Ale Otec nespatrí výsledok ako ľudskú vinu, nýbrž ako Synovo utrpenie. Samozrejme, na tomto utrpení bude Otec môcť zmerať veľkosť viny; na jednotlivých fázach pašijí sa dajú dokonca zistiť jednotlivé hriechy. Ale ak budú hriechy odhalené, teda nikdy nie inak, než dohromady s utrpením, teda so Synovou vôľou ľudí omluví, očistí ich od ich viny. V tom spočíva Synova spoveď.
Synovi ale nestačí, že Otec vidí jeho utrpenie a to, že bola zodpovednosť, ktorú mali ľudia, zvalená na neho; chce, aby Otec prijal ľudí ako nevinných, a táto nevinnosť vznikne až tým, že sa kríž predĺži a zformuje v cirkevnej spovedi, v ktorej je aj ľuďom darovaný ich podiel na sviatostnej milosti. Ich podiel na spovedi Syna, ktorý je ale už zbavil pred Otcom viny, tým, že ju vzal na seba. V dne svojho zmŕtvychvstania udelí Pán sviatosť s konečnou platnosťou. Nechce ale, aby sa odpustenie hriechov odložilo tak, že by sa stalo závislým na zodpovednom konaní ľudí. Preto preberá súčasne ich vinu aj ich zodpovednosť, aby ich nesol na kríži. A keď im potom vo sviatosti vráti časť svojej zodpovednosti, tak to učiní už z milosti, ktorá už vzišla z kríža. To, že sa môžeme spovedať, že môžeme vyznať pred Bohom svoju vinu, je už milosť kríža. Preto Syn na kríži predstavuje hriešnikov ako nevediacich, ktorí nemôžu byť volaní k zodpovednosti, voči ktorým by bol súd bezmocný, pretože by zatiaľ vôbec neporozumeli rozsudku. Nevedia váhu svojej viny, nevedia ani, čo činí.
Prevzaté z knihy: Slová na kríži
Autor: Adrienne von Speyr
Vydalo: KNA
