Sme stvorení od Boha z lásky a s láskou a touto cestou sa k Nemu musíme vrátiť
Vnútorný život chápe Mária Magdaléna de’ Pazzi – v súlade s tradíciou Karmelu – ako život modlitby a opúšťania seba. Ide o stály vedomý dôverný styk s Bohom v snahe o odstránenie všetkých prekážok a v čistote a nerozdelnosti srdca podľa vzoru Panny Márie.
K takémuto spojeniu s Bohom vedie láska, ktorej vlastnosťou je spájať milujúceho s milovaným: „Sme stvorení od Boha z lásky a s láskou a touto cestou sa k Nemu musíme vrátiť.“
Prakticky to pre nás znamená: „Kým žijeme tento ubohý život a putujeme k nebeskej blaženosti, musíme pozdvihovať svoju dušu k Bohu stálym rozjímaním a nazieraním, v ktorom je rozum osvetlený a vôľa sa celkom roznecuje božskou láskou, ktorá dušu osviežuje a vyvádza z žáru zmyselnosti a povznáša ju vzhůru po ceste dokonalosti, a učiní jej sladkou a milou akúkoľvek hořkosť, ktorú musí zakúšať z lásky k svojmu milujúcemu ukrižovanému snúbencovi Kristu.“ Máme mať „prosty a umŕtvený spôsob života v strave a oblečení“, ale zároveň sa viac sústrediť na „vnútornú dokonalosť než na vonkajšie kajúce skutky“. Na „horu dokonalosti“ sa vystupuje cestou „obnaženia ducha“ a „sebezmarenia“ (1), „nocí útrap, skúšok a prenasledovaní“.
Podľa príkladu Panny Márie chápe Mária Magdaléna de’ Pazzi cieľ mystického života ako spojenie biblickej Márie a Marty (2). „Mária v nebi koná úlohu Magdalény (3) i Marty: Magdalény radujúcej sa v Bohu a Marty prihovárajúcej sa za nás. Takto ako dobrotivá Matka učí svoje deti, aby dlíce mysľou v nebi nekonali skutky na zemi nedbalo, predovšetkým keď ide o sebamenšiu pomoc blížnym. Ó Magdaléna, ó Marta! Čo by bola Magdaléna bez Marty? Nazvali by ju zaháľčivou! A Marta bez Magdalény? To by bol zmätok!“ Pre spojenie lásky k Bohu a blížnemu užíva Mária Magdaléna de Pazzi nasledujúce prirovnanie: „Pobozk dávajú oba pery spoločne, nemôže ho dať len jeden. Miluje-li duša iba Boha, nestačí to, nie je-li táto láska spojená s láskou k blížnemu.“
(1) V zmysle opúšťania svojho sebeckosti a straty vlastného života, ako o tom hovorí Ježiš – napr. Mt 10,39;
(2) Lk 10,38–42;
(3) Máriu z Betánie, sestru Marty a Lazara, ztotožňuje podľa vtedajšieho chápania s Máriou z Magdaly, preto ju nazýva Magdalénou.
(Podľa strojopisu P. Metoděje Minaříka, O.Carm.: Svätní Karmelu; redakčne upravené)
