Zachytené z extázy sv. Márie Magdalény de’ Pazzi.
Náš život je spojen s Ježišom Kristom. Na Veľkú noc počujeme slová svätého Pavla. „Keď ste s Kristom boli vzkriesení, usilujete o to, čo pochádza zhora. Ste predsa už mŕtvi a váš život je s Kristom skrytý v Bohu. Ale až sa ukáže Kristus, náš život, potom sa i vy s ním ukážete v Sláve“ (Kol 3,1–4). To je veľkonočné tajomstvo. Všetky milosti dostávame s ním a skrze neho.
Hlboko to prežívala, zvlášť vo svojich extázach, karmelitka sv. Márie Magdaléna de’ Pazzi. Pri slovách žalmu: „Dobro si prokázal svojmu služobníkovi, Hospodine, podľa svojho slova“ (Ž 118, 65), videla, že Boh veľké dobro preukázal skrze svoje Slovo, svojho Syna. Toho prisľúbil skrze patriarchov a svätých Starého zákona. Svätica pokračuje: „Ale najmä sa ukázala jeho veľká dobrota, keď poslal večné slovo, aby sa vtelilo pre vykúpenie stvorenia. Zdalo sa mi, že večný Otec miloval istým spôsobom viac stvorenie než vlastného Syna, keď ho preň vydal takým mukám a utrpeniu, len aby nás pozdvihol k tak veľkej sláve, aby sme sa mohli milosťou stať druhým Bohom. Hovorím účastí, lebo božskú prirodzenosť môže mať iba Boh sám.“ (Spisy I, 114, dňa 5. júna 1584).
Naše oslavenie je teraz po páde do hriechu a našom vykúpení utrpením a smrťou Ježiša Krista väčšie, než by ľudstvo nezhrešilo. Tak k nej hovorí Otec 9. 5. 1585: „Môj syn (Slovo) na kríži dovŕšil moju lásku, z ktorej som vám chcel dať slávu skôr, než môj syn zomrel a prvý človek sa dopustil hriechu. Chcel som vám dať slávu, ale iným spôsobom. I keby Adam nezhrešil, uviedol by som vás do neba, áno, a Slovo by sa vtelilo, ale bolo by iba oslavené a nie víťazné. A sláva, ktorú by som vám dal, bola by z časti od vás, pretože by ste sa neboli dopustili hriechu, aj keď som vás stvoril so slobodnou vôľou. A tak odlišná by bola sláva, ktorú by som vám bol dal od tej, ktorú vám teraz dávam, ako sa líši stvorenie od mňa. Aká veľká je, dcéra, sláva, akú ja vám dávam!“ Svätica odvetila: „Večný Otče, teraz môžem povedať: Šťastná vina, ktorá nám dáva takú slávu! A Slovo mohlo povedať: dokonané jest“ (III, 227).
Rovnako k nej Otec hovorí na slávnosť Zoslania Ducha Svätého 9. júna 1585 a k tomu dodáva: „Mali by ste (bez pádu) slávu a požívateľnost patrenia na mojom Božstve spolu s ostatnými darmi, ktoré k tej sláve patrí, nič menej by ste nemali tak veľkú slávu a s takým poznaním, akú ste mali mať potom, čo Slovo vylievalo svoju Krv a ozdobili vaše duše viac než predtým a urobilo ich spôsobilejšími na spojenie so mnou, a mňa pohnulo, aby som vám ukázal väčšiu lásku, aby ste ma mohli lepšie vidieť a viac požívať.“ (IV, 86). Prosme v čase veľkonočnom Pána Ježiša zmŕtvychvstalého v Duchu svätom s Pannou Máriou:
Pane Ježišu Kristie, najmilší Otče,
prosím ťa, pre onu radosť,
ktorú mala tvoja milovaná Matka,
keď si sa jej zjevil
v oné posvätnej noci veľkonočnej,
a pre jej radosť,
keď ťa spatřila oslaveného božským jasom,
osvecuj ma dary Ducha Svätého,
aby som bol schopný plniť tvoju vôľu
po všetky dni svojho života.
Lebo ty žiješ a kraľuješ
s Bohom Otcom
v jednote Ducha Svätého
po všetky veky vekov.
Amen.
Preložil: P. Metoděj Minařík O.Carm.
