Ľudia idú k Bohu vždy, keď ich bieda drtí,
o pomoc volajú, o šťastie prosia a chlieb,
o záchranu z choroby, viny a smrti.
Kresťania, pohania, všetci v tom,
všetci sú rovnakí.
Ľudia idú k Bohu, keď ich hodina núdze drtí,
je chudobný, je potupený, prístrešie nemá a chlieb,
je obklopený hriechom, je sklíčený slabosťou smrti.
Kresťania pri Bohu stoja v jeho utrpení.
K všetkým ľuďom ide Boh, keď ich bieda drtí,
telám i dušiam dosýta dáva svoj chlieb,
za kresťanov, pohanov umiera krížovou smrťou
a obom dáva odpustenie.
(Dietrich Bonhoeffer /1906–1945/,
báseň z nacistického väzenia, leto 1944; preklad Václav Renč;
citované podľa knihy Dietrich Bonhoeffer, Odpor a odevzdanie, Listy z väzenia. Kalich 2023)
