Láska k blížnemu je láska, ktorá zostupuje od Boha k človeku. Predchádza lásku, ktorá vystupuje od človeka k Bohu. Boh sa ponáhľa zostúpiť k nešťastným. Akonáhle k tomu nejaká duša privolí, hoci by to bola najposlednejšia, najúbohejšia, najškaredšia duša, Boh do nej ponáhľa zostúpiť, aby tak skrze ňu mohol počúvať a pozerať na nešťastných. Až časom si táto duša uvedomí jeho prítomnosť. Ale aj keby ho nedokázala pomenovať, všade, kde sú nešťastní ľudia milovaní pre nich samých, je Boh prítomný.
(Simone Weilová /1909–1943/, Attente de Dieu)
