Môžeme dať srdce len také, aké je; môžeme z neho ubrať, pridať nemôžeme. Ale cítime-li, že je spravodlivo niečo obetovať, potom je lepšie obetovať srdce tak, ako je, než neobetovať nič. Snáď to nie je dar dôstojný. Ale čo urobiť, iného daru nie je? Čo urobiť, keď nie len nikde niet nič lepšieho vziať, ale ani sa nič iné ako obeť a dar neprijme než len naše srdce, nech je akékoľvek, nech sa za neho akokoľvek hanbíme, nech sme akokoľvek presvedčení o jeho znehodnotenosti a o krátkosti života, ktorý mu zostáva. Nebolo-li srdce obetované skôr, kým bolo mladšie, kým bolo neporušené, kým malo pred sebou dlhý život, v ktorom mohlo rásť veľmi veľa lásky, čo zostáva iné než obetovať srdce tak, ako je. Nie je to darca, kto posudzuje dar, ale obdarovaný.
(Jaroslav Durych, Srdce a kríž, súkromný tisk revue Na hlbině, 1932)
