P. Gorazd Cetkovský, O.Carm.
Keď sme v septembri tohto roku s libockými farníkmi a niekoľkými ďalšími záujemcami podnikli púť do partnerskej farnosti Fürstenau v Nemecku, rozhodli sme sa zamerať ju čiastočne aj na miesta spojené so životom Edity Steinovej. Jedno z najpôsobivejších zastavení na našej púti sme strávili v Münsteri v kostole sv. Ludgera. Edita tu prežila jednu veľmi dôležitú modlitbu svojho života, ako sa o tom zmieňuje vo svojich spomienkach, pomenovaných „Ako som prišla do kolínskeho kláštora karmelitiek“.1 Potom, čo jej na jar roku 1933 bolo zabránené, aby ďalej učila, v nové sile sa jej vynořila otázka, či konečne neprišiel čas, aby uskutočnila zámer, na ktorý pomýšľala od svojej konverzie (po celých dvanásť rokov): stať sa rehoľnicou.
„30. apríla – bola to nedeľa Dobrého Pastiera – konala sa v kostole svätého Ludgera trinásťhodinová pobožnosť k jeho cti. Neskoro popoludní som tam išla. Povedala som si, že odtiaľ neodídem, pokiaľ nebudem mať jasno, smiem-li už vstúpiť do kláštora. Pri záverečnom požehnaní som dostala od Dobrého Pastiera odpoveď: ÁNO.“
My, pútnici, sme preto v kostole sv. Ludgera zverili v modlitbe Bohu svoje vlastné rozhodovanie (súčasné aj budúce), ale aj všetky náročné rozhodovania svojich drahých. A prosili sme vôbec za všetkých, ktorí majú pred sebou nejakú dôležitú voľbu...
Našu pozornosť v kostole upútal mimo iného aj obraz na stene, na ktorom je Edita Steinová vyobrazena. Na jeho zmenšených reprodukciách, ktoré si odtiaľ pútnik môže odniesť, je uvedený zaujímavý vysvetľujúci text. Vo voľnom preklade ho predkládam aj čitateľom nášho časopisu.
Dvaja veľkí modlitebníci v kostole sv. Ludgera v Münsteri
Niels Stensen (1638–1686) a Edith Stein (1891–1942) žili v rôznych storočiach. Mnohé je im však obom spoločné:
- Priezvisko (Stein znamená „kameň“ a dánske Stensen preložené znamená „syn kameňa“).
- Nadšenie pre vedu (N. Stensen bol odborníkom v medicíne a paleontológii, známym v celej Európe, Edita Steinová je uznávaná filozofka).
- Priame k katolíckej viere (N. Stensen, pôvodom protestant, prešiel do katolíckej cirkvi; židovka Edita Steinová prijala krst).
- Prijatie duchovného povolania (obaja zanechali úspešnú vedeckú dráhu, aby sa úplne dali k dispozícii Bohu a cirke).
- Ochota k následovaniu Krista cestou kríža (N. Stensen si zvolil za svoj biskupský znak srdce s krížom, Edita Steinová si v Karmeli zvolila meno „Tereza Benedikta od Kríža“, čo by sa dalo prekladať doslovne aj „Tereza požehnaná od kríža alebo: krížom“).
- Účasť na bohoslužbách v kostole sv. Ludgera v Münsteri (N. Stensen bol v rokoch 1683–1686 ako münsterský svetiaci biskup zároveň duchovným správcom v kostole sv. Ludgera; Edita Steinová sa pri modlitbe v kostole sv. Ludgera 30. 4. 1933 definitívne rozhodla vstúpiť na Karmel).
- Umieranie v úplnej tme (N. Stensen umiera 25. 11. 1686 v úplnej osamelosti vo Schwerine, Edita Steinová hyne 9. 8. 1942 v plynová komore v koncentračnom tábore Osvienčim).
- Blahožehnanie v tej istej dobe (Edita Steinová bola prehlásená za blahoslavenú 1. 5. 1987 a svatožená 11. 10. 1998, Niels Stensen bol prehlásený za blahoslaveného 23. 10. 1988).
Všetky tieto skutočnosti sú dôvodom k tomu, že títo dvaja svedkovia evanjelia sú v kostole sv. Ludgera uctievaní spoločne. Preto ich maliar Gerhard van der Grinten na svojom obraze z roku 1990 znázornil v interiéri, v ňomž podľa architektúry rozpoznávame kostol sv. Ludgera. Niels Stensen a Edita Steinová sú súčasťou spoločenstva, ktoré sa tu zhromažďuje k modlitbe. Sú vyobrazení, ako spolu navzájom rozhovorujú. Niels Stensen, niekdajší anatom, ukazuje Editě v otvorenej knihe vyobrazenie srdcového svalu. Rozhovor sa však týka duchovnej roviny, ako je zreteľne naznačené slovom z knihy proroka Ezechiela (36,26násl.): „Odmietnem z vášho tela srdce kamenné a dám vám srdce z mäsa – praví Hospodin. Vložím do vás svojho ducha a spôsobím, že budete žiť podľa mých zákonov, zachovávať má prikázania a plniť ich.“ Toto „srdce z mäsa“ je veriacim dané skrze Ukrižovaného, ktorý otvoril svoje srdce srdcu človeka, a tak nám dal Ducha svojej lásky.
V Ježiša Krista obaja títo modlitebníci uverili (biskupský kríž Nielsa Stensena poukazuje na vieru), v neho dúfali (navzdory zámeru antisemitických utiskovateľov židovská hviezda na habite sestry Benedikty pripomína nádej), ale predovšetkým: Ježiš bol ich životnou láskou, jemu darovali svoje srdce. Tri vlité cnosti – viera, nádej a láska – musia totiž byť určujúcimi silami v živote kresťana. Tieto sily dali životu oboch týchto svedkov evanjelia žiarivú podobu. A naše spoločenstvo sa tým cíti zavázané vzdávať Bohu chválu, dôverovať v prímluvu týchto dvoch svätcov z kostola sv. Ludgera a s rozhodnosťou nasledovať Krista.
Modlitba Nielsa Stensena:
Božský Vykupiteľ, ďakujem Ti za nekonečnú lásku, ktorou ma miluješ. Ďalej už nechcem žiť ja, ži ty vo mne, v mojej modlitbe, v mojom rozprávaní, v mojej práci, v mojom utrpení a v mojich obetách.
Veď ma tiež v budúcnosti po ceste svojej milosti, ať už vidiaciho, alebo slepého. Veď pre teba je ľahšie, doviesť ma tam, kam chceš.
Daj mi vieru vo tvoju prozreteľnosť, uč ma odovzdávaniu sa do tvojej svätej vôle, daj mi prebývať vo tvojej prítomnosti.
Daj mi hladovať a žiazniť po tvojej sláve, po práci pre tvoje kráľovstvo. Daj mi milovať hriešnikov, trpiacich, mýliacich sa a nepriateľov. Prosím o tvoje milosrdenstvo pre nich, aby sme boli všetci svätí a zjednotení v tej jednote, o ktorú si pri svojom umieraní prosil nebeského Otca. Tvoja milosť nech pôsobí vo všetkých, aby sme sa vzájomnou láskou stali naozaj Božími deťmi.
Amen!
Modlitba Edity Steinovej:
Trebárs si len pripomeňme, že jej obľúbeným žalmom bol Ž 27 (26): Hospodin je moje svetlo a môj spása, koho by som sa bál?...
