Miriam – Malá Arabka
26. Pieseň o púšti a rose. – Vidíc sama seba ako neúrodnú zem volala som úpenlivo k Pánu a povedala som mu:
Pane, moja zem je vyprahnutá a spálená:
pošli jej svoju vláhu.Moje telo je v rozklade,
moje nohy ma už viac neunesú,
moje ruky sa už nemôžu hýbať.Moje nervy ochrnuli,
moje kosti vyschli,
morská duša mojich kostí zatuchla.Vlasmi na mojej hlave stvrdli,
všetky sú vystúpené a bodajú ako ihly.Moje uši sa zavreli
tak tvrdo, že nemôžem počuť.Z mojich očí odchádza oheň
a ony už nevidia svetlo.Môj nos je ucpaný,
jazyk sa mi prilepil k podnebiu
a nedokážem už vysloviť slovo,
aby som úpenlivo volala k Tebe.Moje zuby sú tak stlačené,
že cez ne nemôže prúdiť vzduch
a umieram.Moje perá sú natoľko popraskané žárom,
že už nimi nemôžem hýbať,
aby som Ťa volala na pomoc.
Pane, pošli na túto vyprahnutú zem svoju vláhu
a ona znovu ožije.
* * *
Po svätom prijímaní Ježiš navštívil svoju zem a ja som spievala:
Pán navštívil svoju zem,
a z vyprahnutej a spálenej, aká bola,
stala sa v jeho prítomnosti úrodnou a plodnou.
Pánov dážď prišiel,
tráva a zeleň vyrašili.Strom, o ktorý som sa opierala,
zmäknul ako palma.Sily sa mi vrátili;
ruky a nohy ma mohli podpierať.Moje telo je teraz ako telo dieťaťa,
moje nervy ožili.Moje kosti sa spevnili,
morská duša mojich kostí je ako chutný pokrm.Moje vlasy zmäkli,
splývajú po mojej hlave.Moje uši sa otvorili,
aby som počula sladké slová Páně.Môj jazyk sa rozviazal,
aby spieval chvály!Sladká rosa občerstvila moje pery,
ústami sa pootevřela
a nechala prúdiť vzduch, aby som mohla slobodne dýchať.Moje vysušené pery zmäkli,
aby som mohla spievať Pánu pieseň vďaky.Môj nos sa otvoril
a vdýchol lákavú vôňu Miláčkovu.Celé moje telo si odpočinulo
a bolo posilnené ...
27. Pieseň o krídlach a kvetoch. – Chytím sa krídel svojho Spasiteľa. Vidím celú zem, ktorá ma blahoslaví. Ach! Ako je sladké byť tvojou, môj Spasiteľ! Tvoje meno je veľké; napĺňa nebá. Všetko ťa chváli a je plné jásotu v tvojej prítomnosti. Moje krídla k letu mi daroval môj Spasiteľ. Jeho pohľad sa zmiloval nad mojou dušou. On mi dal krídla, vďaka nim som letela. Hlboká bola priepast, v ktorej som sa nachádzala; a Pán ma z nej vzal. Od toho dňa som navždy v jeho náručí. Šťastný deň: kéž nikdy neskončí! ... Pán ma vzal do svojej vlasti. Čo hovoríte, obyvatelia zeme? On mi dáva krídla k letu; dáva mi tisíce kvetov, aby som ich hádzala na cestu, ktorú vidím; vložil mi do rúk koš kvetov; všetci priatelia ich môžu zbierať. Rozhadzovala som ich popri ceste; priatelia i nepriatelia sa ponáhľali, aby ich získali. On mi dal krídla k letu a na kolená koš kvetov. Nebo a zem sa usmievali svojím neposkvrneným úsmevom...
Z taliančiny preložil P. Jindřich Zdík Charouz, O.Praem.
Pokračovanie v príštom čísle
