Duchovné vzlety (6. časť)

Miriam – Malá Arabka

36. Dávať prednosť riadnej ceste. – Nepotrebujeme počuť slovo od anjela; máme prikázania a uložené pravidlá. Všetko je dané písomne, cestu pred sebou máme vytyčenú. Ale je potrebné kráčať vpred a kráčať priamou cestou. Ak sa odkloníte niekam nabok alebo zostanete stáť na mieste, na čo vám bude svetlo? Ale ak budete kráčať priamou cestou,¹ vytyčenou pred vami, budete mať svetlo; nájdete na nej mnoho balvanov a prekážok, ale Ježiš vás bude strážiť. Nepozastavujte sa pri zvláštnostiach. Keď za vami prídu, že tu alebo onde sa zjavila Panna Mária alebo že tu či tam je nejaká mimoriadna duša, nechoďte tam. Keď sa bude hovoriť, že niekde je také a také zjavenie, nezapájajte sa do toho, nestarajte sa o to. Pán vám hovorí: buď verná viere, cirkvi, evanjeliu. Ak pobehnete, aby ste videli a rozoberali, kde je čo mimoriadne, vaša viera ochabne. Hovorím vám, čo mám od Pána. Povedal mi, že ak budete verné cirkvi a evanjeliu, bude On vždy s vami a nikdy vás neopustí. Musím vám povedať, že dnes si diabol používa duše, ktoré sú dobré a ktorých si iní vážia pre ich úsilie o dokonalosť a svätosť. Ale duša naozaj prímna nezostane oklamaná dlho. A tí, ktorí nie sú jednoducho prímni, sa budú potácať do klamu stále hlbšie. Satan bude hovoriť mnoho krásnych vecí, vyslovovať proroctvá, ktoré sa nenaplnia, a tak bude oslabovať vieru. A práve o to mu ide. Ale všetko (raz) skončí a bude to odhalené...

37. Návod na trpezlivosť vo skúškach. – Svätá Terézia mi dala štyri rady, ako dosiahnuť trpezlivosť:

1. Ak trpíte, myslete na svoju slabosť a ubohosť, myslite na to, že taká nula ako vy si nezaslúži nič iné, než trpieť. Hľaďte na Ježiša, ako trpí, prijímajte všetko utrpenie s láskou a ďakujte.
2. Aby ste si vo skúškach uchovali trpezlivosť, rozjímajte o Ježišovi na kríži. Všetci ho tupili a vysmievali sa Mu a Jeho bolestiam; On všetko tiše znášal. Všetko pomíňa.
3. Vo svojom súžení myslite na to, že oslavujete Boha. Na zemi Pán koná všetko pre vás; trpte všetko pre Neho. Myslite na Pannu Máriu, že je vašou Matkou.
4. Pomyslite, že po trestoch a ponížení budete v raji. Ach! Aká veľká bude potom vaša sláva, vaša radosť!...

38. Z tŕňov vyzískať med. – Pastier hovorí: Využívajte času, život je krátky. Robte to ako včely, ktoré získavajú med po trošičkách z každého kvetu; získavajú ho odkiaľkoľvek. Tak aj vy neustále získavajte med. Získavajte ho z tŕňov, získavajte ho z ruží. Tŕne sú utrpenie, smútok, nesnáze, skúšky. Ruže sú radosti, potešenia. Na všetkých cestách nachádzame med, ale omnoho častejšie na tŕni než na ružiach.

39. Satan je naozaj ako vietor. – Vstupuje tými najmenšími trhlínami ...

40. Láska je zraňovaná. – Pokaždé, keď zraňuješ lásku, zraňuješ Ježiša, ktorý je láska sama...

41. Čistota a láska. – Boh odpúšťa snáď ľahšie hriechy proti čistote než proti láske.

42. Vzor tichosti. – Ježiš mi dal päť návodov k tichosti:

1. Deň i noc plynú bez hluku, prejdú v tichosti. Zachovávaj aj ty ticho, kráčaj svetom tiško, aby si našiel radosť raja.
2. Keď voda pramení z prameňa, nerobí hluk ani rámus; tiše plynie i naďalej.
3. Kedy vyražia zo zeme byliny, kvety, ruže, robia to tiše, rastú tiše, svoju vôňu šíria tiše; opadávajú a usychajú tiež tiše, všetko robia v tichosti. Rob to tiež tak.
4. Hrozno sa necháva sklizniť v tichosti, v tichosti sa necháva sypať do lisu a lisuje sa tiež tiše; potom je víno sladké. Dobré ovocie sladne v tichosti. Zachovávaj ticho.
5. Napodobňuj drevo; v tichosti sa nechá rezať, tiše sa nechá natierať farbami podľa libosti, tiše sa nechá spáliť. Nech sa tiše pokořuje; pracuj, trp, všetko rob v tichosti. Ticho (nás) uchová pre raj.

43. Pýcha. – Videla som, že pýcha je prameňom všetkých hriechov a pokora prameňom, základom všetkých cností. Pýcha zničila najkrajšieho anjela: padol kvôli pýche... Keby sa pokořil, keby sa vo všetkom správal k Bohu, ako mal, stal by sa ešte krajším; pýcha vytvorila diabla. Keby sa Adam s Evou po hriechu pokořili, Boh by im odpustil. Sám Judáš, keby sa pokořil, by získal odpustenie. Pýcha nás všetkých privádza do nešťastia; z pýchy sa vôľa človeka búri proti Bohu. Pokorná duša sa stáva svetlom; žije v pravde; prichádza až k Bohu a Boh sa znižuje až k nej. Pokora jej pripravuje cestu k dosiahnutiu všetkých ostatných cností. Povedala som Ježišovi mnoho vecí, ktoré by som nechcela opakovať. Videla som, že do všetkého vkladám pýchu; prosila som Ježiša, aby mi udelil pokoru, a umínila som si praktikovať túto cnosť vo všetkom. Ach, ako túžim byť pokorná, nelpiet na ničom stvorenom! Boh je pripravený odpustiť hriešnikovi, ktorý sa pokoří; s oveľa väčšou láskou hľadí na dušu, ktorá sa k nemu pokorne vracia, než na vernú dušu, ktorá si užíva vo svojich cnostiach. Tá sa vystavuje nebezpečenstvu pádu z pýchy, zatiaľ čo hriešnik, keď sa pokoří, obdrží milosrdenstvo.

44. Ježiš sa vždy rodí v jaskyniach. – Pýtam sa Najvyššieho. Kde bývaš? On mi odpovedá: každý deň znova hľadám príbytok, aby som sa znova narodil v jaskyni, v ubohom príbytku ... Som šťastný v ubohej duši, v jasliach. Vždy sa pýtam Ježiša, kde býva. – V jaskyni. Vieš, ako som rozdrtil nepriateľa? Tým, že som sa narodil v takom ponížení ...

45. Zostať kuriatkami. – Buďte maličké; buďte a zostávajte maličké, aby vás matka chránila pod svojimi krídlami, ako kvočna opatruje svoje maličké a odháňa ich, keď vyrastú. Buďte malé, maličké... Buďte malé, maličké; Ježiš vás bude chrániť. Pohleďte na kvočnu s kuriatkami: pokiaľ sú maličké, kŕmi ich zo svojho zobáku, ukrýva ich pod svojimi krídlami a nič im nechýba. Buďte maličké, Pán vás bude chrániť, dá vám jesť. Keď kuriatka vyrastú, potom kvočna, miesto aby ich kŕmila, odháňa ich, klove ich zobákom. Keď sú maličké a objaví sa nepriateľ, kvočna ich zhromaždí, prikrýva a čepeľuje sa a zuří proti nepriateľovi. Ale ak sú veľké, nerobí si starosti; nech sa o seba postarajú samy, aj keby boli roztrhnuté!...

46. Červík pod zemou. – Buďte malé, maličké, ako červíčky. Ste pod zemou a nad ňou sa chodí, nič vám nehrozí. Ale keď sa objavíte hore, budete rozmáčknuté.

47. Skrýť sa ako semienko. – Keď zrno padne na zem, nie je správne, aby zostalo hore. Inak mu síce bude dobre, ale akonáhle príde slnko alebo mráz, bude spálené a uschne; i tá najmenšia skúška, najmenšie protivenstvo ho zahubí. Je potrebné uložiť ho do zeme, je potrebné namáhať sa a skryť ho, prikryť zemou, byť maličkí, byť maličkí... Pokora nás zachová.

48. Blahoslavení maličcí. – Šťastní maličcí! Všade sa pre nich nájde miesto. Veľkí však všade narážajú.

49. Svätosť. – Dnes svätosť – to nie je modlitba, nie sú to videnia alebo zjavenia, umelecké pekne hovoriť, kajúci odev alebo bičovanie sa, ale pokora. Pokora je pokoj. Pokora je kráľovnou, pokorná duša je vždy šťastná. Keď zažíva boj alebo trest, pokoří sa; verí, že si (toho nepríjemného) zaslúži (ešte) viac; nežiada mať sa lepšie. Vždy je v pokoji. Pýcha pôsobí nepokoj. Pokorné srdce je nádobou, kalichom obsahujúcim Boha. Pán hovorí: Duša pokorná, naozaj pokorná, bude konať zázraky väčšie než dávni proroci... V raji budú stromy,² ktoré najviac hriešili, tými najkrajšími. Položili svoje hriechy ako dobrý hnoj k svojim koreňom... V pekle sa nachádzajú všetky druhy cností okrem pokory; v raji sa nachádzajú všetky druhy hriechov okrem pýchy.

50. Vzory pokory. – Obdržala som štyri návody k pokore:

1. Pýcha je ako obilné zrnko vložené do vody: nadúva sa, zväčšuje. Vystavte také zrnko slnku alebo ohňu: vysychá, horí. Pokora je ako obilné zrnko vložené do zeme; stráca sa, skrýva, mizne, hynie, ale preto, aby sa zazelenalo znova v raji.
2. Keď sa zbierajú olivy, venuje sa tomu veľká starostlivosť; zozbierajú sa všetky, ktoré spadnú na zem, aby sa z nich získal olej. So zvýšenou starostlivosťou hľadajte (každú) príležitosť praktikovať pokoru. Olej dáva svetlo; pokora dáva svetlo Božie, dáva vidieť Boha.
3. Uvažujte nad včelami; prelietajú z kvetu na kvet, potom vletia do úľa, aby tam snášali med. Napodobňujte ich; zbierajte kdekoľvek šťavu pokory. Med je sladký; pokora má chuť Božiu; dáva zakúsiť Boha.
4. Snažte sa každý deň osvojovať si pokoru. Keď zabudneme polievať stromy, ktoré sme zasadili, tieto stromy zahynú. Keď zabudnete každý deň praktikovať pokoru, strom vašej duše uschne.

51. Chudoba. – Ak konáte dobro, dávate, dávate kvôli Ježišovi. Stéblo slamy darované kvôli Ježišovi získava nesmiernu cenu, ale keby ste darovali celý svet, ale nie kvôli Ježišovi, bolo by to ako nič.

52. Milovať a pracovať. – Nestačí milovať; milovať a pracovať, to je všetko. Milovať je semienko, pracovať znamená, že klíči, raší a nesie ovocie.

53. Duch svojej vôle. – Keď novicka robí zázraky, ale nie je poslušná, alebo keď priniesla (do kláštora) milión a potom chce disponovať napríklad len jedným (svätým) obrázkom alebo k nemu mimoriadne lne, Matka Terézia hovorí: Pošlite ju preč aj s tým, čo priniesla. Duša, ktorá nedala Bohu svoju vôľu úplne, naprosto, nedala nič.

54. Duch rehole je duchom kríža. – Matka Terézia bola verná v maličkostiach. Duša sa často mýli, keď hľadá veľké kajúce skutky. Nemá to cenu, ak nie sme verní rehole. Reholná rada Matky Terézie je taká múdra! Úplne celá sa staví proti našemu sklonu k hriechu.³ Rehoľa je našou matkou. Niekedy sa nám zdá, že nebudeme-li robiť viac, než je v reholi, nebudeme spasení; to je omyl. Hľa, čo hovorí matka:⁴ Ak sestra plní všetky body rehole, aniž by k nim niečo pridala, príde priamo do raja. Ak iná sestra, ktorá koná viac, než rehoľa prikazuje, nemá pravého ducha rehole, nepríde priamo do raja. Zachovávajme rehoľu, celú rehoľu, v pravom duchu rehole, a obdržíme od Boha všetko. Duch rehole je úplne duchom kríža.

55. Vernosť drobným vnuknutiam. – Ó môj Bože, učiň ma vernou malým svetielkam, drobným vnuknutiam, aby som neprišla do pekla.

56. Vernosť v maličkostiach. – Dávaj pozor na malé veci, pred Pánom je všetko veľké. Pán nechce celopaly, z ktorých sme si niečo ponechali. Daj mu všetko.

57. Duchovné povzdychy. – Môj Bože, len keď prídem až k tebe! Som ochotná ísť vodou, ohňom, samotným peklom, ak chceš. Ale nech ťa nájdem!...

Pane, potrebujem bratov a sestry. Daj mi bratov a sestry, aby som sa ti klaňala...

Ak túžiš po odpočinku, je potrebné pracovať. Ak túžiš po potešení, je potrebné trpieť.

Nestačí kázať, je potrebné uskutočňovať to. (Napísané jej vlastnou rukou.)

Môj Bože, chcem stále trpieť, len keď ty budeš spokojný.

Trpieť až do konca sveta, ó môj Bože, ak je to tvoja vôľa. Trpieť stále, čo budeš chcieť. Netúžim po ničom inom, len sa ti páčiť, Ježišu; daj, nech splním tvoju vôľu.

Je príjemné trpieť s myšlienkou na večné potešenie.

Šťastná, trikrát šťastná je duša, ktorá trpí! Čas je krátky, veľmi krátky. Po utrpení, ktoré znášala okamih tu na zemi, táto duša bude navždy so Synom u nebeského Otca...

Žízním, žízním jedině po Ježišovi! Šťastné duše, ktoré trpia v skrytu, známe jedině Bohu!... Ako milujem dušu, ktorá trpezlivo znáša utrpenie, v skrytosti, sama s Bohom!...

Ježiš je mojou láskou a radosťou; jeho kríž je mojou rozkošou a mojím pokojom.

Dňom i nocou horí moje srdce túžbou vlastniť Boha lásky. (Napísané jej vlastnou rukou.)

Z taliančiny preložil P. Jindřich Zdík Charouz, O.Praem.