Včera – o suché středě – zemřel brat Gregor. Brat Gregor bol svätý muž a v posledných rokoch ho všetko, čo robil, stálo toľko úsilia, že sa zdalo, že sa naprosto stráca v horlivom plnení povinností krížovej cesty…
Spýtal som sa ctihodného otca, čo učinilo brata tak svätým. Neviem, akú odpoveď som očakával. Bol by som šťastný, keby som počul niečo o hlbokom a prostem duchu modlitby, niečo o netušených výškach viery, čistote srdca, vnútornom tichu, samote, láske k Bohu. Snáď že hovoril s vtákmi ako svätý František.
Ctihodný otec odpovedal veľmi pohotovo: „Brat stále pracoval,“ povedal. „Brat ani nevedel, čo je to zahaľovať. Keď ste ho poslali strážiť kravy na pašu, ešte si našiel dosť vecí na prácu. Donesol vedro ostružín. Nevedel, čo je to zahaľovať.“
Vyšiel som z otcovho pokoja a cítil sa ako človek, ktorému ušiel vlak.
(Thomas Merton /1915–1968/, denníkový zápis z 18. decembra 1947)
