Akoby bol v mojom vnútri vyvrtaný silný hojivý prameň
Mária má za úlohu písať bez toho, aby napísané sama cenzurovala, musí bez ostychu napísať všetko, čím v duchovnom živote žije. To sa jej darí, keď má »pred očami« Boha alebo Matku Božiu alebo anjelov; je to ale obtiažne, keď má obavy, že by jej listy mohli čítať ľudia pošetilí a úzkoprsí:
Zatiaľ čo som písala, napadlo ma, že tým, ktorí to budú čítať, možno budem pripadať ako padlá na hlavu, keď sa sama tak chválim. Možno si niekto pomyslí, že to robím preto, že chcem niečo znamenať alebo z nesnesiteľnej samolibosti. Preto som sa neodvážila pokračovať, ale vo svojom vnútri som počula: pokračuj v celej prostote a úprimnosti, dovol, aby som sa o to, čo napíšeš, postaral ja.
Márii je jasné, že jej zápisky môžu byť nezasvätenými ľuďmi pochopené nesprávne. Úzkoprsý pohľad a nezkušenost s duchovným dôvodom môžu jej slová nesprávne interpretovať. Z obavy pred nesprávnym pochopením uvažuje o možnosti s písaním prestať. Napriek tomu dobrá skúsenosť, ktorú pri písaní mala, získala prevahu nad jej obavami a strachmi. Pri písaní Mária pociťuje intenzívne spojenie s Bohom, s Matkou Božou alebo s anjelmi a toto spojenie »vábí« slová z jej vnútra. Svoje autobiografické písanie Mária prežíva ako čas božskej inšpirácie a božského zdieľania. Počas písania ju sám Boh uvádza hlbšie do života Ducha:
Cítim celkom zreteľne, že mi pri tom niekto pomáha, ale neviem, kto to je, či je to Milovaný alebo milá Matka alebo milý Otec alebo svätí anjeli. Hodinu za hodinou, vetu po vetu, v veľkej prostote a ztišení mysle, je mi v nútri diktované. Obsah je rozvinutý len tak, ako je to skutočne nutné pre vetu, pre vlastný obsah a pre čas písania, a nie viac. Spomeniem si len toľko, koľko pero dokáže napísať na papier a koľko dovolí čas, aniž by toho bolo viac alebo to šlo ďalej, než je nutné – ako som povedala. Predtým alebo potom na to nemyslím; takže začínam s tak prázdnym srdcom, že zvyčajne neviem, čo mám písať. Vezmem do ruky pero a pohlédnu s láskou na Boha; potom sa mi vo vzpomínke postupne vybaví, čo sa stalo pred mnohými rokmi a na čo som počas tých rokov už nemyslela.
Autobiografické písanie sa stalo pre Máriu blahodárnou »hygienou ducha«, posilňuje ju na jej duchovnej ceste. Akoby bol v jej vnútri vyvrtaný silný prameň, ktorý má pre ňu hojivé účinky.
Prenesené z knihy: Grundkurs Spiritualität des Karmel
Editor: Michael Plattig a Elisabeth Hense, 2006
Přeložil a upravili: Norbert Žuška, OCarm.
