Ako Mojžiš vyvýšil na púšti hada, tak musí byť vyvýšený Syn človeka,
aby každý, kto v neho verí, mal skrze neho život večný. (Ján 3,14–15)
Skrze Pána vyvýšeného na kríži môže byť zreteľný Otec. Iba skrze neho a iba keď k nemu vzliadneme, môžeme vidieť Otca. Kríž je tu chápaný vo svojej vyvýšenosti a velebnosti, nie ako miesto utrpenia. Tým, že vo viere vzliadneme k vyvýšenému Pánovi, je nám odňat hriech, ako bola odňatá choroba veriacim Židom, keď vtedy vzliadli k hadovi. Lebo hriech nikdy nie je zničený naším pohľadom naň, ale pohľadom na čistotu, ktorá nás ťahá nahor. To je prosté tajomstvo viery, zatiaľ bez ohľadu na tajomstvo spovede. Kontemplácia čistoty je tým, čo očisťuje, a síce čistoty ako cesty k láske. Čistota nie je nikdy samoúčelná. Oslobodenie od hriechu nie je nikdy miestom, na ktorom sa môžeme zastaviť, ale vždy cestou, na ktorej sa máme pohybovať smerom k opúšťaniu seba: je cestou od nášho uštipnutia k uzdravujúcemu Bohu.
(Adrienne von Speyr; Das Word wird Fleisch)
