Príklad svätého Františka ukazuje, aké miesto môže krása sveta zaujímať v kresťanskom myslení. (…) Krásne verše o kráse sveta nachádzame tiež u svätého Jána od Križa. Všeobecne sa však dá povedať (s výhradou pre neznáme či snáď málo známe poklady zatlačené medzi zabudnutými plodmi stredoveku), že v kresťanskej tradícii krása sveta takmer absentuje. To je zvláštne. Je ťažké pochopiť, v čom tkví príčina. Je to hrozivá medzera. Ako by sa kresťanstvo mohlo právom označovať za katolícke, ak v ňom absentuje vesmír?
(Simone Weilová /1909–1943/, úryvok z eseje Formy implicitnej lásky k Bohu)
