Druhá svetová vojna bolestne zasiahla aj britské kolónie v Indii. Kalkata bola opakovane bombardovaná japonským letectvom. Vo vojne vyvolaný hladomor si v rokoch 1942–43 vyžiadal dva až tri milióny bezprostredných obetí (smrť hladom a na choroby z podvýživy), ďalšie milióny ľudí sa ocitli – vďaka vojnovej inflácii – pod hranicou chudoby. Britská armáda v apríli 1942 zrekvirovala školu Matky Terezy v Kalkate ako vojenskú nemocnicu, všetky sestry a chovanky museli odísť. Matke Tereze sa podarilo prenajať improvizované priestory, bolo jej vtedy niečo málo vyše tridsať rokov…
V tej dobe boli naše finančné podmienky veľmi zlé, Loretánske sestry sa o nás starali. Boli sme na nich závislé. Matka nám pomáhala so vzdelaním a robila pre dievčatá mnoho vecí. Prenajala budovu, ktorá mala štyri miestnosti a halu. Zostávali sme tam celý deň, umývali sme sa, študovali …
Počas druhej svetovej vojny tam nebola žiadna učiteľka, ktorá by učila štvrtú až desiatu triedu. Všetky hodiny si vzala Matka a zamestnávala nás, aby sme zabudli na strach a prekonali ho.
Jedného dňa sme nemali žiadne jedlo. Osem hodín Matka povedala: Idem von, deti, vy zostanete v kaplnke a modlite sa. O štvrtej popoludní bola komora plná rozmanitej zeleniny. Nemohli sme uveriť svojim očiam.
(Matka Tereza /1910–1997/ vo vzpomienkach sestier a chovaniek školy v Kalkate, 2. svetová vojna;
citované podľa knihy Poď, buď mojím svetlom; KNA 2008)
