Terézia z Avily (1515–1582)
Zdá sa vám, sestry, že po tom, čo už bolo povedané o tejto duchovnej ceste (1), už niet čo dodať. Ale taký názor je pošetilý, pretože ako nemá hranice Božia veľkosť, tak nie je nijako obmedzená jeho činnosť. Kto dokáže niekedy opísať všetky jeho milosrdenstvá a jeho veľkolepé diela? Určite nikto. A preto sa nedivte tomu, čo bolo povedané, ani tomu, čo vám ešte poviem, lebo v konečnom dôsledku je to iba písmenko vzhľadom na to, čo sa dá povedať o Bohu.
Už to je jeho veľké milosrdenstvo, že zveril tieto veci osobám, od ktorých sa ich môžeme dozvedieť, lebo tak lepšie chválime jeho veľkosť, keď lepšie poznávame, že sa delí s bytosťami, a snažíme sa vážiť si duše, v ktorých nachádza také zalúbenie. Aj my máme dušu, stvorenú k Božiemu obrazu a podobe, ale nevieme si jej vážiť, ako si zaslúži, a preto tiež nepoznáme veľké tajomstvá, ktoré sú v nej. Nech sa páči Bohu – ak je to k jeho sláve – aby viedol moje pero a naučil ma, ako vám mám vysvetliť niečo z toho mnohého, čo ešte zostáva povedať, a čo Boh odhaľuje dušiam, ktoré uviedol do tejto komnaty. Za tento úmysel som sa už veľa modlila. Rada by som, ako Boh vie, aby jeho milosrdenstvo zostalo skryté a aby jeho meno bolo velebené a bolo mu vzdávané viac chvály. A dúfam, že ma vyslyší, nie tak kvôli mne, ako kvôli vám, aby ste pochopili, ako je to dôležité, aby vašou vinou Ženích neupustil od slávenia duchovného sňatku s vami, lebo to je zdroj nezmerného užitku.
Veľký Bože! Som celá rozochvelá, ak mám ja, ubohá, hovoriť o veci, ktorej chápanie tak málo zaslúžim. Som z toho celá zmätená a napadá mi, či by nebolo lepšie pojednať o tejto komnate len stručne, lebo sa mi zdá, že je nutné predpokladať, že to poznám zo skúsenosti, a pretože sa poznám, pôsobí mi to nevysloviteľné zahanbenie a desí ma to. Na druhej strane sa mi zdá, že by to bolo pokušenie a slabosť, keby som to neurobila. A tak sa vzdávam, napriek tomu, čo o tom budete súdiť. Nech na mňa kričí hoci celý svet, len keď je môj Boh trocha viac chválený a poznávaný. A potom, keď bude tento spis uverejnený, ja už možno budem mŕtva. – Nech je velebený Ten, ktorý žije a bude žiť po všetky veky! Amen.
(1) O ceste vnútornej modlitby.
(Hrad vnútri, 7. príbytky)
