Terézia z Avily (1515–1582)
Budete si myslieť, sestry, že po tom, čo už bolo povedané o tejto duchovnej ceste (1), už niet čo dodať. Ale taký názor je naivný, lebo ako nemá hranice Božia veľkosť, tak nie je nijak obmedzená jeho činnosť. Kto dokáže niekedy vylíčiť všetky jeho milosrdenstvá a jeho veľkolepé dielo? Určite nikto. A preto sa nedivte tomu, čo bolo povedané, ani tomu, čo vám ešte poviem, lebo konečne to je iba písmenko v porovnaní s tým, čo sa dá povedať o Bohu.
Už to je jeho veľké milosrdenstvo, že zveril tieto veci osobám, od ktorých sa ich môžeme dozvedieť, lebo tak lepšie chválime jeho veľkosť, keď lepšie poznávame, že sa delí s tvoreniami, a snažíme sa vážiť si duší, v ktorých nachádza také zalúbenie. Aj my máme dušu, stvorenú k Božiemu obrazu a podobizni, ale nevieme si jej vážiť, ako si zaslúži, a preto aj nepoznáme veľké tajomstvá, ktoré sú v nej. Nech sa páči Bohu – ak je to k jeho sláve – aby viedol moje pero a naučil ma, ako vám mám vysvetliť niečo z toho mnohého, čo ešte zostáva povedať, a čo Boh odhaľuje dušiam, ktoré uviedol do tejto komnaty. Za tento úmysel som sa už veľa modlila. Rada by som, ako Boh vie, aby jeho milosrdenstvo nezostalo skryté a aby jeho meno bolo velebené a aby mu bola vzdávaná väčšia chvála. A dúfam, že ma vypočuje, nie tak kvôli mne, ako kvôli vám, aby ste pochopili, ako je to dôležité, aby vašou vinou Ženích neupustil od slávenia duchovného sňatku s vami, lebo to je zdroj nezmerného úžitku.
Veľký Bože! Som celá rozochvená, mám-li ja, ubohá, hovoriť o veci, ktorej chápanie tak málo zaslúžim. Som z toho celá zmätená a napadá mi, či by nebolo lepšie pojednať o tejto komnate len stručne, lebo sa mi zdá, že je nutné predpokladať, že to poznám zo skúsenosti, a pretože sa poznám, pôsobí mi to nevysloviteľné zahanbenie a desí ma to. Z druhej strany sa mi zdá, že by to bolo pokušenie a slabosť, keby som to neurobila. A tak sa vzdávam, napriek tomu, čo o tom budete súdiť. Nech na mňa kričí snáď celý svet, len keď je môj Boh trochu viac chválený a poznávaný. A potom, až bude tento spis zverejnený, ja už možno budem mŕtva. – Nech je veleben Ten, ktorý žije a bude žiť po všetky veky! Amen.
(1) O ceste vnútornej modlitby.
(Hrad vnútri, 7. príbytky)
