Po celé 19. století trpeli Litovci i Poli pod ruskou nadvládou. Oba národy boli systematicky decimované a rusifikované, čo viedlo k opakovaným, krvavo potlačovaným povstaniam. Za organizovanie protiruského povstania v roku 1863 bol poľský šľachtic Josef Kalinowski, neskôr karmelitán o. Rafael, odsúdený na desať rokov nútených prác v trestaneckej kolónii na Sibíri.
Len cesta do miesta trestu – z rodného Vilniusu do soľných dolov v Usolje – trvala odsúdencom desať mesiacov. Prevážne pešo, v snehu a mraze museli uraziť tisíce kilometrov. Tu sa nachádzajúci trestanecký tábor mal už vtedy za sebou sto rokov trvania – prví trestanci prišli do Usolje v roku 1765, k otrockej práci v soľných doloch boli odsúdení ako nepohodlní Rusi, tak aj príslušníci podrobených národov; po 2. svetovej vojne tu bol jeden z gulagov. Teploty v zime ľahko dosahujú -40 °C (priemerná januárová teplota je -23 °C). Teraz sú najväčšou hrozbou mestá opustené a rozpadávajúce sa chemické závody, najväčšou nádejou novovzniknutý kláštor bosých karmelitek – sestry v októbri tohto roku oslavovali 20 rokov svojho pôsobenia na mieste utrpenia sv. Rafaela.
Prosím, vložte príšť do listu nejakú malinkú upomienku, akúkoľvek – obrázok, medailku, kvietok, špetičku hliny … dúšok rodného vzduchu, keby to tak šlo. Proste niečo nepatrné od Vás… V návale duchovnosti som sa nechcel upínať na nič pomíjivé a zbavil sa rady vecí, ktoré som mal na pamiatku; pohnutka bola síce dobrá a nelutujem toho, ale teraz vidím, že sa aj zmysly musia niečím sytiť, aby osviežili myseľ a zahriate srdce. A keď sa im takto nevinným spôsobom pomôže, ničomu to neublíži a duchovnú stránku to posilní.
Teraz beriem život taký, aký je, a som si istý, že prostriedky k spáse mi Prozretelnosť ponúka za všetkých okolností. Vediem si statočne, veď obraz Spasiteľa mám stále pred očami. Možno Vás pohorší moja hrubá poľština, ale nemám ako si ju tu triediť.
(Josef Kalinowski /1835–1907/, list z tábora nútených prác v Usolje na Sibíri, január 1867)
