Vie, že sme ubohí, ale neberie to do úvahy a v ničom nám neustupuje. On sám sa v nás stáva chlebom tým, že najprv vo svojej láske spáli naše nedostatky, viny a hriechy. Potom, keď vidí, že sme čistí, prilieta ako sup, ktorý chce všetko pohltit. Chce stráviť náš život a premeniť ho na ten svoj. Ten náš plný nedostatkov na ten jeho plný milosti a slávy, ktorá je pre nás pripravená pod podmienkou, že sa vzdáme sami seba.
(Alžbeta od Trojice, Nebo vo viere 18)
